DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Abelovský, Ján: K dialektike vývinu modernej slovenskej malʹby: (vztʹah regionalizmu a historizmu v slovenskom lʹudovažánrovom maliarstve)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0016
10
2. Jozef Hanula, Na rodnej hrudě, olej, 1908. Foto A. Červená
lecko-historického zaradenia. Ideové zázemie skupiny
bolo do značnej miery poznačené názorom o nezlu-
čitelnosti „národného obsahu“ a výtvarnej progresi-
vity. Vztah medzi týmito dvoma fenoménmi chápu
v tom zmysle slova, že „kozm.opolitný“ formový výraz
vylučuje možnost vyjadrenia etnicky jednoznačného
obsahu výtvarného diela.
Charakteristika skupiny ako výtvarné konzervatív-
nej je bezpochyby správná. Myslím, si však, že podstatu
a zmysel tvorby týchto výtvarníkov plné nevystihuje.
Ak podrobím ich dielo štruktúrno-významovej ana-
lýze, možno konstatovat, že pre každého z nich platí
osudové pravidlo nevyhnutného ideového prerodu
tvorby, ktorý sa uskutočňuje cestou od iluzivně chápa-
ného dokumentaristického realizmu k symbolizmu
neoromantickej povahy. Ich neskoršia tvorba takto
nadobúda niektoré zo základných znakov romantizmu,
predovšetkým romantický kult vidieckeho 1’udu a jeho
folklóru ako podstatný postulát výtvarného světo-
názoru. Každý z nich — postupné a v rozličnej rniere
— dospieva od konkrétnej skutočnosti k osobnej,
ideálnej maliarskej představě, vízii metaforickej pova-
hy.
Do istej miery ideálnym predstavitelom tejto skupi-
ny bol maliar a literát Ján Hála. Jeho výtvarné dielo
a životné osudy evokuji! heroické romantické doby
spósobom, ktorý je pre túto líniu nášho ludového
žánru velmi symptomatický. Hálové malby rokov
1931—1945, najmä portréty važeckých mladúch,
stareckých patriarchálnych typov a monumentalizu-
júce kompozičné zostavy pracujúceho člověka na po-
zadí „významovo“ štylizovanej prírody sú velmi
logickým dovršením Hálovho vývinu, poznačeného
komplexom vplyvov slovanofilského předpřevratového
pohybu reakčne orientovanej pražskej spoločnosti. Po-
znanie reality vidieckeho života je však len základňou,
na ktorej sa Hála pokúša vybudovat vlastný výtvarný
svět, adekvátny jeho 1’udským túžbam. Toto vytvá-
ranie nového světa třeba chápat ako snahu o umělecké
zviditelněme určitej archetypálnej představy roman-
2. Jozef Hanula, Na rodnej hrudě, olej, 1908. Foto A. Červená
lecko-historického zaradenia. Ideové zázemie skupiny
bolo do značnej miery poznačené názorom o nezlu-
čitelnosti „národného obsahu“ a výtvarnej progresi-
vity. Vztah medzi týmito dvoma fenoménmi chápu
v tom zmysle slova, že „kozm.opolitný“ formový výraz
vylučuje možnost vyjadrenia etnicky jednoznačného
obsahu výtvarného diela.
Charakteristika skupiny ako výtvarné konzervatív-
nej je bezpochyby správná. Myslím, si však, že podstatu
a zmysel tvorby týchto výtvarníkov plné nevystihuje.
Ak podrobím ich dielo štruktúrno-významovej ana-
lýze, možno konstatovat, že pre každého z nich platí
osudové pravidlo nevyhnutného ideového prerodu
tvorby, ktorý sa uskutočňuje cestou od iluzivně chápa-
ného dokumentaristického realizmu k symbolizmu
neoromantickej povahy. Ich neskoršia tvorba takto
nadobúda niektoré zo základných znakov romantizmu,
predovšetkým romantický kult vidieckeho 1’udu a jeho
folklóru ako podstatný postulát výtvarného světo-
názoru. Každý z nich — postupné a v rozličnej rniere
— dospieva od konkrétnej skutočnosti k osobnej,
ideálnej maliarskej představě, vízii metaforickej pova-
hy.
Do istej miery ideálnym predstavitelom tejto skupi-
ny bol maliar a literát Ján Hála. Jeho výtvarné dielo
a životné osudy evokuji! heroické romantické doby
spósobom, ktorý je pre túto líniu nášho ludového
žánru velmi symptomatický. Hálové malby rokov
1931—1945, najmä portréty važeckých mladúch,
stareckých patriarchálnych typov a monumentalizu-
júce kompozičné zostavy pracujúceho člověka na po-
zadí „významovo“ štylizovanej prírody sú velmi
logickým dovršením Hálovho vývinu, poznačeného
komplexom vplyvov slovanofilského předpřevratového
pohybu reakčne orientovanej pražskej spoločnosti. Po-
znanie reality vidieckeho života je však len základňou,
na ktorej sa Hála pokúša vybudovat vlastný výtvarný
svět, adekvátny jeho 1’udským túžbam. Toto vytvá-
ranie nového světa třeba chápat ako snahu o umělecké
zviditelněme určitej archetypálnej představy roman-