40

maliarstva. Specifikum tejto opozície oproti európskym
avantgardám spočívalo v tom, že primárné nevyjad-
řovala polaritu tradičné — moderně, ale skór národně
— všeludské, resp. konformně — non-konformné.
Len v najvyhranenejšej a vo svojej podstatě relativné
okrajovej názorovej vrstvě sa táto polarita měnila
vo vyššiu kvalitu protikladného vztahu meštiackeho
a proletárskeho. Diferenciácia. k proletárskemu, ktorá
představuje například v súdobej literatúre základný
vývinový hybný element, je záležitosťou až závěru
medzivojnového obdobia a vojnových rokov. Prota-
gonisti nasej modernej malby riešili teda predovšetkým
problematiku vztahu k národnej tradicii vo všeobec-
nom zmysle slova, pričom tento vztah odmocňovali
v súlade s úsilím o vyjadrenie etnického novým, mo-
derným spôsobom. V rámci tohto úsilia sa postupné
kodifikovali tri dialekticky přepojené světonázorové
modely.
Prvý interpretuje svět a člověka cez prizmu základ-
ných humanistických ideálov, ktorými objektivizuje
tradičný pietizmus v zobrazení etnika a konfrontuje
ho s moderným viděním světa. Problematika tejto
koncepcie je najlepšie vyjádřená v umeleckom přínose
Eudovíta Fullu. Na opačnom póle tohto racionalistic-
kého modelu slovenského člověka a jeho světa stojí
dielo Gustáva Mallého a Mikuláša Galandu, ktorí
nahradzujú ideu umenia ako nástroja sebapotvrdzo-
vania národa ortodoxným noetizmom. Objektivizujú
model slovenského světa tým, že ho analyzujú pro-
stredníctvom autochtónnych možností maliarskeho
umenia.
Druhá modalita člověka a světa už v podstatě rezig-
nuje na etnologické abstrakcie. Jej specifikum spočívá
v individualizácii obrazu člověka a světa. Formatívny

subjektivizmus premieňa tradičnú kauzalitu „sloven-
ský člověk vo svojom svete“ vo vztah ovel’a protireči-
vejší a subjektivné podmienenejší — uvažuje sa tu už
v súvislostiach konkrétného světa a konkrétného člo-
věka. Táto problémová skupina má zastúpenie predo-
všetkým v rustikálnom psychologizme predvojnového
diela M. A. Bazovského, no jej podstatnější názorový
vývin sa uskutoční až v diele jadra tzv. Generácie 1909
a vyvrcholí v tvorivom odkaze vojnového výtvarného
zoskupenia nazvaného neskór Avantgarda 38.
Posledná koncepčná mutácia v projektovaní člověka
a světa v našej medzivojnovej maTbe je zastúpená ve-
dúcimi maliarskymi osobnosťami východoslovenského
výtvarného okruhu a ich nemnohými názorovými sú-
putníkmi. Východisková rovina sociálnej tendenčnosti
sa stala pre nich základom pre budovanie relativné
autochtónneho programu vyznačeného polaritou medzi
zovšeobecňujúcim panteizmom (Anton Jasusch, Ed-
mund Gwerk) a individualistickým, existencionálnym
determinizmom (Konstantin Bauer, Július Jakoby).
Takto opísaný pódorys svetonázorovej dialektiky
začiatkov našej modernej malby nemožno, prirodzene,
chápat staticky. Vzájomná prepojenosť jednotlivých
interpretačných modelov je nepochybná a z viacerých
aspektov je aj v našej štúdii analyzovaná.
Záverom by som chcel vyslovit presvedčenie, že
zvolený metodologický přístup k problematike nášho
moderného maliarstva představuje jeden z možných
spósobov riešenia aktuálnej, i keď zatial len perspek-
tívnej úlohy spracovania novej syntetickej koncepcie
jeho vývinu. Ak sa mi podařilo aspoň načrtnút nové
možnosti umeleckohistorickej interpretácie výtvarného
materiálu, reprezentujúceho začiatky vývinu našej
modernej malby, tak potom štúdia splnila svoj ciel.

Poznámky

1 BAKOŠ, J.: Bohdan Lacina. Výtvarný život, 1973, č. 7,
s. 124.
2 Ars, 1983, č. 1, s. 7—21.
3 Súkromné listy Fullu a Galandu. Bratislava 1930.
4 READ, H. : Stručné dějiny maliarstva od Cézanna po Picassa.
Bratislava 1967, s. 25.
5 BAKOŠ, J.: Dielo a svět slovenského maliarstva. Slovenské
pohlady, 1969, č. 1, s. 105.

6 VÁROSS, M.: Gustáv Mallý. Bratislava 1957, s. 13.
7 BAKOŠ, J.: c. d. v pozn. 5, s. 106.
8 C. d. v pozn. 3.
9 BAKOŠ, J. : c. d. v pozn. 5, s. 107.
10 VACULÍK, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967.
11 SAUČIN, L. : Výtvarné umenie na východnom Slovensku.
Bratislava 1963, s. 14—15.
12 K tejto problematike pozři najmä VACULÍK, K. : Slovenské