Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 43
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0049
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Roky po Oslobodení ako pokračovanie
pokrokových tradicií v slovenskom umění
(Malba, grafika a kresba 1945—1948)

ZUZANA BARTOŠOVÁ

Sloboda přišla r. 1945 po období vojnových hroz,
besnivého krviprelievania, politického a sociálneho
útlaku. Přišla po rokoch, v ktorých sa básnik pera či
štetca mohol vyjadriť, len zbraňou alebo metaforou.
Na margo nových nádejí, ktoré priniesla, napísal Ján
Smrek, šéfredaktor obnoveného Elánu, v jeho prvom
dvojčísle: ,,Len jedna bohyňa — Sloboda —-je pánem
nášho života a smrti a v jej m.ene mienime nikdy nie
klesať, ale stúpať, stále stúpať.“1
Povojnový život sa začal búrlivo aktivizovať. Kul-
túre a s ňou i výtvarnému umeniu sa poskytol nebý-
valý priestor. Významnú úlohu zohrali v tejto situácii
časopisy. Okrem Elánu a Slovenských pohíadov začali
vychádzať i ďalšie, so stálými výtvarnými rubrikami.
Nové slovo, Kultúrny život, ale aj denníky Pravda
a Národná obroda prinášali recenzie výstav a správy
o rozvíjajúcom sa spolkovom živote. Neskór, r. 1948,
začali vychádzať aj výtvarné časopisy, Umělecký me-
sačník a Umenie.
Aj výtvarní umělci sa začali znova organizovať.
Z iniciativy Stefana Bednára vznikla Skupina 29. au-
gusta združujúca výtvarných umelcov z generačnej
vrstvy narodenej okolo roku 1909 i z okruhu o niečo
mladších výtvarníkův, přibližné tých, ktorí už v minu-
lých rokoch spolupracovali s básnickou avantgardou
nadrealistických zborníkov. Na svojej premiére v Ži-
kešovom nakladatelstvo v Prahe v zimě 1945 —1946
sa představila tvorbou svojich členov z rokov 1942—
1944.2 V tom istom období sa aktivizoval i novousta-
novený Spolok východoslovenských umelcov v Koši-
ciach.3 Začiatkom roku 1946 sa obnovila Umělecká
beseda,4 ktorej predsedom sa stal Ján Mudroch. Tu
pracoval aj Jozef Kostka. V tom istom čase sa založil
Blok slovenských výtvarníkův.6 Jeho predsedníčkou sa

stala Ester Šimerová, podpredsedom Fráňo Štefunko.
Aktivitě spolkového a publicistického života pred-
chádzal 1. zjazd uměleckých a vědeckých pracovníkov,
ktorý sa konal pri příležitosti prvého výročia SNP
v Banskej Bystrici. On udal směr kultúrneho vývoja.
Laco Novomeský na ňom povedal: „Smělo sa priho-
várame za to, aby pri novom rozmachu a doteraz
neznámej intenzitě vzťahov celého nášho života k slo-
vanskému, menovite však k východoslovanskému světu,
uchovali a utužovali sa aj styky našej kultúry, najmä
umenia, so Západom, lebo nás skúsenosť naučila, že
tieto kategorie vonkoncom nestoja proti sebe. Naopak.
Formou a výrazom, ktorému sa naučilo v dielňach
francúzskych majstrov, přiznávalo a přiznává sa slo-
venské umenie k ideám a k ideálom jedine bezpečne
podopierajúcim našu novů slovanskú orientáciu kul-
túrnu a národnopolitickú na Sovietsky zväz. To je stav,
ktorý možno považovať za rozhodujúci v kultúrnej
oblasti o otázke Západu či Východu.“6
Na 1. zjazde sa ustanovila Umělecká a vedecká rada,
ktorá sa stala ústredným orgánom umelcov a vedcov
žijúcich na Slovensku (o niečo neskór začala vydávať
časopis Kultúrny život). Pri svojom zrode si okrem
iného dala za úlohu usměrňovat naše umenie, pod-
porovat vznik hodnotných uměleckých diel, navrho-
vat z radov vedcov a umelcov svojich zástupcov do
politických funkcií a navrhovat kandidátov na národ-
ných umelcov.
Kým zjazd riešil ideové otázky umenia a kultúry,
výtvarníci sa dožadovali konkrétných opatření na
zlepšenie svojej situácie. Skupina 29. augusta sa obrá-
tila na Předsednictvo Slovenskej národnej rady memo-
randům, v ktorom žiadala vyriešiť naliehavé exis-
tenčně otázky. Navrhovala stále mesačné platy pre vý-
loading ...