45


2. Štefan Bednář, Mrtvy rozviedčik, olej, 1947. Foto J. Učníková

rezolúcie; je až prekvapujúce, akým pronikavým po-
Madom analyzovali výtvarníci nedostatky spoločen-
skej stránky výtvarného umenia a ako koncepčně
domýšlali možnosti jej zlepšenia a jeho optimálneho
rozvoja. Veď ak porovnáme požiadavky rezolúcie viac
než po tridsaťročnom odstupe s dnešnou skutočnosťou,
je na prvý pohl'ad zřejmé, že silné spoločenské, ale aj
ekonomické zázemie, ktoré výtvarné umenie získalo
pre svoj rozvoj, je právě ich naplněním.
Dňa 4. júla 1945 zomrel Cyprián Majerník. Na prvej
výstave Skupiny 29. augusta jeho priatelia — výtvar-
níci inštalujú z piety aj jeho dielo. Majerníkova smrť
akoby symbolicky uzatvárala jedno obdobie; obdobie
stvancov, 1’udí bez domova, splašených koní, zobraze-
ných na jeho plátnach. Súborná výstava v Prahe

(január 1946), přenesená do Bratislavy (marec 1946),
zhodnotila v širokom zábere jeho stále živé dielo.
O rok neskór (21. októbra 1946) sa po deváťročnom
pobyte v Mexiku a USA vracia domov Koloman So-
kol. Prichádza na pozvanie Vladimíra Clementisa,
ktorý mu tlmočil plány povereníka kultúry Laca No-
vomeského, aby sa Sokol stal profesorom na pražskej
Akadémii.8 Aj ked sa tento projekt neuskutočnil a So-
kolov pobyt sa změnil na návštěvu, predsa len sama
udalosť mala na našu výtvarnú situáciu významný
vplyv. Najlepší zo slovenských grafikov, ktorý si vy-
dobyl úspěchy na zahraničných fórach (bol profeso-
rom v Mexiku, získal uznanie londýnskej tlače na
základe výstavy svojich grafik...), prišiel, aby svojimi
zrelými dielami stanovil kritériá umeleckej náročnosti