Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 49
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0055
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
49


4. Frico Hoffstädter, Máčanie lanu, olej, 1948—49. Foto J. Učníková

do polovice následuj úceho roku přežíval výtvarný
názor, charakteristický pre predchádzajúce obdobie,
a to v polohe známej napr. z obrazových příloh nad-
realistických zborníkov, alebo — u autorov mimo
tohto okruhu — z ich vlastnej tvorby prvej polovice
styridsiatych rokov. Ako příklad možno uviesť Martina
Benku, ktorý v duchu svojich starších pláten, navýše
s váčšou dávkou heroického pátosu vytvára oleje
V spurnom kroku (1945), Z bojov a žialov k slobodě (1946),
alebo Janka Alexyho, ktorý pozvolna kultivuje svoj
individuálny přejav bez váčších zmien na základe
vonkajších vplyvov po celý skúmaný časový úsek.
Platí to i pre tvorbu Ervína Semiana, ktorého vrcholné
maliarske obdobie v tomto čase ešte přetrvává.
V širšom okruhu autorov badat v prvých povoj no-

vých rokoch vplyv rouaultovskej malby, u iných
přetrvává vplyv Cypriána Majerníka. Typickým zna-
kom prvého okruhu je mákká čierna línia rovnocenná
s farebnou plochou, ktorá do istej miery organizuje
obraz, znakom druhého je zasa temnejšia, monochróm-
na paleta farieb a istá náčrtovosť aj dokončeného diela.
Miera, v akej sa tieto prvky přej avili vo formálnej řeči
jednotlivých autorov, je individuálna a závisí od jej
momentálneho vývojového stádia, ako aj od povahy
talentu. Tak napr. spomínanú náčrtovosť možno
nájsť ešte v Želibského Koncerte (1945), aj v Potulných
komediantech (1945) V. Hložníka. Rouaultovskou
líniou je poznačený napr. Matejkov Chlapec nad knihou
(1946), Klimov obraz Pri obloku (1946) či Chmelovo
Město (1946).
loading ...