Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

49


4. Frico Hoffstädter, Máčanie lanu, olej, 1948—49. Foto J. Učníková

do polovice následuj úceho roku přežíval výtvarný
názor, charakteristický pre predchádzajúce obdobie,
a to v polohe známej napr. z obrazových příloh nad-
realistických zborníkov, alebo — u autorov mimo
tohto okruhu — z ich vlastnej tvorby prvej polovice
styridsiatych rokov. Ako příklad možno uviesť Martina
Benku, ktorý v duchu svojich starších pláten, navýše
s váčšou dávkou heroického pátosu vytvára oleje
V spurnom kroku (1945), Z bojov a žialov k slobodě (1946),
alebo Janka Alexyho, ktorý pozvolna kultivuje svoj
individuálny přejav bez váčších zmien na základe
vonkajších vplyvov po celý skúmaný časový úsek.
Platí to i pre tvorbu Ervína Semiana, ktorého vrcholné
maliarske obdobie v tomto čase ešte přetrvává.
V širšom okruhu autorov badat v prvých povoj no-

vých rokoch vplyv rouaultovskej malby, u iných
přetrvává vplyv Cypriána Majerníka. Typickým zna-
kom prvého okruhu je mákká čierna línia rovnocenná
s farebnou plochou, ktorá do istej miery organizuje
obraz, znakom druhého je zasa temnejšia, monochróm-
na paleta farieb a istá náčrtovosť aj dokončeného diela.
Miera, v akej sa tieto prvky přej avili vo formálnej řeči
jednotlivých autorov, je individuálna a závisí od jej
momentálneho vývojového stádia, ako aj od povahy
talentu. Tak napr. spomínanú náčrtovosť možno
nájsť ešte v Želibského Koncerte (1945), aj v Potulných
komediantech (1945) V. Hložníka. Rouaultovskou
líniou je poznačený napr. Matejkov Chlapec nad knihou
(1946), Klimov obraz Pri obloku (1946) či Chmelovo
Město (1946).