Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

51


5. Peter Matějka, Hlava dedinčianky, olej, 1947. Foto J. Učníková

stavy svojich plátien. Popři picassovskej inšpirácii sa
v jeho diele objavil aj vplyv Karla černého, ale v de-
koratívnejšej, pokojnejšej polohe, ktorá vrcholí r. 1948
v talianskych a civilizačných motívoch a doznieva
r. 1949 v krajinách zo Svederníka. Paleta Vincenta
Hložníka sa v nebývalej miere rozjasnila a dekorativně
prvky priniesli obrazom tohto obdobia všetky klady
svojich možností.
Nevanova inšpirácia Matissovou tvorbou — ku kto-
rej sa v povojnovom období vrátil — svojimi výtvar-
nými znakmi neprotiřečila dobovému vývojů, aj keď
jej zdroje boli evidentne z iného prameňa. Připojil sa
však k obnovenému záujmu o folklórnu tematiku.
Jeho Mladucha i olejomalby V kroji I. v. II. z r. 1947
to pósobivo dokladajú. Fulla zasa hladá vo folklór-
nych motívoch východisko zo svojho krizového obdo-
bia, ktoré překonával začiatk.om štyridsiatych rokov.
Svietivé farebné akordy a dekorativně znaky, ako sa
prejavili v obrazoch Slovenská svadba (1946) alebo
Družba (1947—1948), stali sa počnúc týmito rokmi
pre něho charakteristickými a sprevádzali jeho tvorbu
až do konca.

Situácia Miloša Alexandra Bazovského je zásadné
odlišná od Fullovej. Bez váčších výkyvov, pokojným
tempom kultivoval od dvadsiatych rokov svoj indivi-
duálny maliarsky přejav, aby sa na konci štyridsiatych
rokov dopracoval k jeho nezvyčajnému zvnútorneniu
a nevšednej umeleckej kvalitě. Keď do tvaroslovia
tohto obdobia, ktoré předznamenává vrchol jeho
tvorby, prenikli dekorativně prvky či konštruktívna
čierna línia {Námestie, 1946, Kopáčka, 1947, ^átišie,
1947 a iné), dokázal ich jedinečným spósobom začlenit
do svojej vlastnej výrazovej řeči. Folklórnou tematikou
sa zaoberal aj Robert Dúbravec (napr. Slovenka z Ru-
munska, 1947) a Ladislav Čemický {Slovenská balada,
1947, Jánošíkovský motiv, 1948), ktorý vo svojich obra-
zoch uplatnil skór dekorativně než konštruktívne prv-
ky. Fridrich Hoffstädter okrem tohto okruhu tém
{Detvianka, 1948) sa z plejády maliarov najviac za-
oberal pracovnými sujetmi. Jeho záujem o túto sféru
1’udskej činnosti logicky vyplynul z predchádzajúceho
zaujatia športovou tematikou. Geometer (1946), Máča-
nie 1’anu (1948—1949) a dalšie sú vyváženými dielami
radiacimi sa do vývojovej kontinuity jeho tvorby.
V povojnovom období sa v Semianovej tvorbě
častejšie objavuje krajina {Krajina, 1945, V parku,
1948), no ako bytostné zaujatý krajinář sa už vtedy
prejavil Dezider Milly. Krajina (1946), Kyjovská kra-
jina (1946), Žjltá hora (1947) sú diela, ktoré naznačili
cestu jeho budúceho vývoja. Velký energický tvar
zbavený naturalistického detailu sa už vtedy uplatnil
v jeho tvorbě a z tohto východiska mohol potom Milly
prehodnotením farebnej kompozície svojich plátien
a prispósobením rukopisu sumárnemu poňatiu motivu
dospieť až k přesvědčivému vrcholu svojej tvorby
závěrečného obdobia.
Štefan Bednář a Ján Želibský stvárňovali v povoj-
nových rokoch okrem civilizačných, intímnych či
krajinářských motívov tematiku povstaleckého odboja.
Kým Porada (1946), Ústup do hór (1947—1949) či
Partizánska hliadka (1948) Jána Želibského súzvučia
s dobovým výtvarným názorom snahou po sumarizo-
vaných tvaroch a žiarivých farebných súzvukoch,
Štefa.n Bednář sa výraznejšie primkol k dekorativizu-
júcim tendenciám. V rozdiele výtvarného názoru diela
Příchod do koncentráku (1945—1946) a plátien z rokov
1947 {Povstanie — Čestná hliadka a Mrtvy rozviedčík)
a 1948 {Parašutisti — Pomoc prichádza') vidno, akú cestu
překonal smerom k uplatneniu konštruktívnej funkcie
čiernej linie, organizujúcej plochu a geometrizujúcej