DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bartošová, Zuzana: Roky po Oslobodení ako pokračovanie pokrokových tradícií v slovenskom umení: (malʹba, grafika a kresba 1945-1948)
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0059
53
optimizmu, příznačného po skončení vojny pre celé
naše umenie, je farba, ktorú začal uplatňoval vo svo-
jich kresbách.
Osobitým kresliarskym zjavom tohto obdobia je
Ernest Zmeták. Svojím výtvarným školením (študoval
na budapeštianskej akadémii u Abu-Nováka) sa vy-
členil z generácie svojich vrstovníkov. Už v raných
prácach mu bol blízky konštruktívny tvar, napnutý
svojím vnútorným objemom, ktorý evokuje súvislosti
s Cézannovym dielom. Jeho výlučné kresliarskym
obdobím sú sice roky 1941—1943, no záujem o kul-
tivovanie individuálneho výrazu v tejto disciplíně
u Zmetáka přetrvává po celé štyridsiate roky. V ro-
koch 1945 —1947 převláda nad typickými kresbami
ceruzou a rudkou kresba perom a štetcom; oproti
charakteristickej drsnej tvarovej skratke sa dekoratívny
zřetel' stupňuje až do monumentalizácie, najmä v kra-
jinách, čím sa Zmeták osobitým spósobom začleňuje
do prevládajúcej tendencie dobového výtvarného ná-
zoru CKrajina so stromami, 1946, Krajina na Capri,
1947 a iné).
Tažisko tvorby Ervína Semiana sa v sledovaných
rokoch presúva do kresby. Svoj výtvarný názor před-
časné vyhranil k zrelosti už v prvej polovici štyrid-
siatych rokov a jeho vrcholné obdobie přetrvává ešte
r. 1945.26 V disciplíně kresby predlžuje ešte na istý čas
kontinuitu svojho výrazu. Z vysnívaného světa sa
vracia k realite a je příznačné, že zdanlivo všedným
námetom vie dat poetickú atmosféru (Nábrežie, 1945,
Anna, 1945 a iné).
Pravda, poukazom na kresbu niektorých umelcov
nemožno vyčerpat ani jej bohatý materiál, ani prob-
lematiku jej povojnového obdobia. Z množstva auto-
rov, ktorí v rokoch 1945—1948 intenzívně kreslili,
sme vybrali osobnosti, ktoré svojím významom zasiahli
do formovania výtvarného umenia tohto časového
úseku najmä kresbou, teda menej sa prejavili ako
ntaliari. Bez priblíženia ich diela by bola interpretácia
dobového výtvarného názoru i pohybu v rozvrstvení
jeho smerovania a uměleckých východísk neúplná.
Kresbový materiál je taký bohatý, že som, žial’, musela
obísť kresbu Matějkovu, Nevanovu, Ghmelovu, Ba-
zovského, ale aj V. Hložníka, Mudrocha a Sturdíka,
ktorá bok po boku s malbou určuje směr ich tematic-
kého záujmu a formovanie ich individuálneho výrazu
tých rokov, nespomínajúc ani dalších, ktorí by si kva-
litou svojej kresliarskej práce iste zaslúžili pozornost.
Rovnako som zo zretela vypustila kresbu sochárov
za toto obdobie —J. Kostku, R. Pribiša a R. Uhra —
ktorá bude začleněná do štúdie o sochárstve prvých
po voj nových rokov.
Jednou z typických črt tohto obdobia je prudký
rozvoj grafiky, ktorý má viacero příčin: zvýšený dopyt
po tomto výtvarnom druhu, ktorý súvisí so zospolo-
čenštením umenia, rovnako ako dobovú snahu po vel-
kom prostom tvare a dekoratívnom členení plochy,
čo sa dalo spontánně vyjádřit v technikách tlače z výš-
ky. Už r. 1946, no najmä v rokoch 1947 a 1948 silnie
záujem o motivy s ludovou tematikou. Grafika reago-
vala najspontánnejšie. Nielen námetom, ale často aj
spósobom vyjadrenia sa přiblížila výtvarnému poda-
niu, ako ho poznáme z ludových drevorezieb alebo
z výtvarnej řeči malieb pod sklom a tak přiznala svoju
priamu inšpiráciu ludovým uměním. Toto naivizujúce
podanie jej zároveň nebránilo nadviazať na nemeckú
expresívnu grafiku a Fullov přednes tridsiatych rokov,
teda na tie oblasti modernej grafiky, ktoré majú pří-
buzné alebo spoločné kořene a inspiračně zdroje.
Fullovo dielo nebolo len inšpiráciou. Sám zasiahol
v tých rokoch do vývoja slovenskej grafiky. Svojimi
lištami, najmä drevorezmi, nadväzuje kontinuitu svo-
jej tvorby pretrhnutú krizovým obdobím vojnových
rokov. Obnovuje istotu svojho řezu a ploché přidává
dekorativně hodnoty, ktoré znásobuj ú farebné akcen-
ty. Okrem krajiny sú to rovnako ako v malbě ludové
motivy, ktoré stoja v popředí jeho záujmu (jjaviata
cesta, 1946, Traja králi, 1946).
Fullov generačný druh Koloman Sokol sa v tomto
období věnoval skór kresbe ako volnej grafike. Doba
jeho vplyvu ešte nenastala. Tá přišla až v pätdesiatych
rokoch, keď expresívne umocnenie reality, vychádza-
júce z grafického Sokolovho názoru, patřilo k tomu
najlepšiemu, čo u nás vzniklo. Generácia výtvarníkův
narodených okolo r. 1909 nemá velkú grafickú osob-
nost, zato medzi trocha mladšími je ich hned niekolko
a tí v prvých povojnových rokoch našli osobitost svojho
výtvarného názoru právě v tejto technike.
Ernest Zmeták vychádzal vo svojich drevorezoch
okolo roku 1947 'Dedincianka, Spomienka na letný večer)
z inšpirácie totožnej s Fullovou, z německého expre-
sívneho dřevořezu, tvorby i techniky Noldeho. V jeho
grafike badat snahy o zjednodušený velký tvar a geo-
metrizujúcu líniu; rytmus striedania čiernych a bielych
ploch dosahuje až dekorativně hodnoty. S odstupom
času je evidentnejšia příbuznost medzi Dubayovou
a Zmetákovou grafikou tohto obdobia. Milenci (1946),
optimizmu, příznačného po skončení vojny pre celé
naše umenie, je farba, ktorú začal uplatňoval vo svo-
jich kresbách.
Osobitým kresliarskym zjavom tohto obdobia je
Ernest Zmeták. Svojím výtvarným školením (študoval
na budapeštianskej akadémii u Abu-Nováka) sa vy-
členil z generácie svojich vrstovníkov. Už v raných
prácach mu bol blízky konštruktívny tvar, napnutý
svojím vnútorným objemom, ktorý evokuje súvislosti
s Cézannovym dielom. Jeho výlučné kresliarskym
obdobím sú sice roky 1941—1943, no záujem o kul-
tivovanie individuálneho výrazu v tejto disciplíně
u Zmetáka přetrvává po celé štyridsiate roky. V ro-
koch 1945 —1947 převláda nad typickými kresbami
ceruzou a rudkou kresba perom a štetcom; oproti
charakteristickej drsnej tvarovej skratke sa dekoratívny
zřetel' stupňuje až do monumentalizácie, najmä v kra-
jinách, čím sa Zmeták osobitým spósobom začleňuje
do prevládajúcej tendencie dobového výtvarného ná-
zoru CKrajina so stromami, 1946, Krajina na Capri,
1947 a iné).
Tažisko tvorby Ervína Semiana sa v sledovaných
rokoch presúva do kresby. Svoj výtvarný názor před-
časné vyhranil k zrelosti už v prvej polovici štyrid-
siatych rokov a jeho vrcholné obdobie přetrvává ešte
r. 1945.26 V disciplíně kresby predlžuje ešte na istý čas
kontinuitu svojho výrazu. Z vysnívaného světa sa
vracia k realite a je příznačné, že zdanlivo všedným
námetom vie dat poetickú atmosféru (Nábrežie, 1945,
Anna, 1945 a iné).
Pravda, poukazom na kresbu niektorých umelcov
nemožno vyčerpat ani jej bohatý materiál, ani prob-
lematiku jej povojnového obdobia. Z množstva auto-
rov, ktorí v rokoch 1945—1948 intenzívně kreslili,
sme vybrali osobnosti, ktoré svojím významom zasiahli
do formovania výtvarného umenia tohto časového
úseku najmä kresbou, teda menej sa prejavili ako
ntaliari. Bez priblíženia ich diela by bola interpretácia
dobového výtvarného názoru i pohybu v rozvrstvení
jeho smerovania a uměleckých východísk neúplná.
Kresbový materiál je taký bohatý, že som, žial’, musela
obísť kresbu Matějkovu, Nevanovu, Ghmelovu, Ba-
zovského, ale aj V. Hložníka, Mudrocha a Sturdíka,
ktorá bok po boku s malbou určuje směr ich tematic-
kého záujmu a formovanie ich individuálneho výrazu
tých rokov, nespomínajúc ani dalších, ktorí by si kva-
litou svojej kresliarskej práce iste zaslúžili pozornost.
Rovnako som zo zretela vypustila kresbu sochárov
za toto obdobie —J. Kostku, R. Pribiša a R. Uhra —
ktorá bude začleněná do štúdie o sochárstve prvých
po voj nových rokov.
Jednou z typických črt tohto obdobia je prudký
rozvoj grafiky, ktorý má viacero příčin: zvýšený dopyt
po tomto výtvarnom druhu, ktorý súvisí so zospolo-
čenštením umenia, rovnako ako dobovú snahu po vel-
kom prostom tvare a dekoratívnom členení plochy,
čo sa dalo spontánně vyjádřit v technikách tlače z výš-
ky. Už r. 1946, no najmä v rokoch 1947 a 1948 silnie
záujem o motivy s ludovou tematikou. Grafika reago-
vala najspontánnejšie. Nielen námetom, ale často aj
spósobom vyjadrenia sa přiblížila výtvarnému poda-
niu, ako ho poznáme z ludových drevorezieb alebo
z výtvarnej řeči malieb pod sklom a tak přiznala svoju
priamu inšpiráciu ludovým uměním. Toto naivizujúce
podanie jej zároveň nebránilo nadviazať na nemeckú
expresívnu grafiku a Fullov přednes tridsiatych rokov,
teda na tie oblasti modernej grafiky, ktoré majú pří-
buzné alebo spoločné kořene a inspiračně zdroje.
Fullovo dielo nebolo len inšpiráciou. Sám zasiahol
v tých rokoch do vývoja slovenskej grafiky. Svojimi
lištami, najmä drevorezmi, nadväzuje kontinuitu svo-
jej tvorby pretrhnutú krizovým obdobím vojnových
rokov. Obnovuje istotu svojho řezu a ploché přidává
dekorativně hodnoty, ktoré znásobuj ú farebné akcen-
ty. Okrem krajiny sú to rovnako ako v malbě ludové
motivy, ktoré stoja v popředí jeho záujmu (jjaviata
cesta, 1946, Traja králi, 1946).
Fullov generačný druh Koloman Sokol sa v tomto
období věnoval skór kresbe ako volnej grafike. Doba
jeho vplyvu ešte nenastala. Tá přišla až v pätdesiatych
rokoch, keď expresívne umocnenie reality, vychádza-
júce z grafického Sokolovho názoru, patřilo k tomu
najlepšiemu, čo u nás vzniklo. Generácia výtvarníkův
narodených okolo r. 1909 nemá velkú grafickú osob-
nost, zato medzi trocha mladšími je ich hned niekolko
a tí v prvých povojnových rokoch našli osobitost svojho
výtvarného názoru právě v tejto technike.
Ernest Zmeták vychádzal vo svojich drevorezoch
okolo roku 1947 'Dedincianka, Spomienka na letný večer)
z inšpirácie totožnej s Fullovou, z německého expre-
sívneho dřevořezu, tvorby i techniky Noldeho. V jeho
grafike badat snahy o zjednodušený velký tvar a geo-
metrizujúcu líniu; rytmus striedania čiernych a bielych
ploch dosahuje až dekorativně hodnoty. S odstupom
času je evidentnejšia příbuznost medzi Dubayovou
a Zmetákovou grafikou tohto obdobia. Milenci (1946),