DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bartošová, Zuzana: Roky po Oslobodení ako pokračovanie pokrokových tradícií v slovenskom umení: (malʹba, grafika a kresba 1945-1948)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0064
sa jednoznačné postavili hodnotami svojej umeleckej
výpovede za slobodný život a proti vojně. Madony
s čiernou svátožiarou, Utečenci, Splašené koně vojno-
vých rokov vystriedali Čestné hliadky, Ranění parti-
záni, Výjavy z koncentráku. A v dielach oslavujúcich
krásu mierového života v slobodnej vlasti prehovoril
slobodne aj občan — umelec a tým nielen přispěl
k rozvojů pokrokovej tradicie nášho umenia, ale
položil i základy novej tradicie, ktorá podnes nestra-
tila svoju aktuálnost, tradicie, z ktorej vyrastajú naše
umělecké i 1'udské perspektivy.
Poznámky
1 SMREK, J.: Dityramb. Elán, 15, č. 1—2, január 1946. Elán
znovu vychádza po štrnásťmesačnom odmlčaní. Na jeseň 1944
bol úradne zastavený v rámci zákrokov proti účastníkom Po-
vstania.
2 VACULÍK, K. : Pražská premiéra Skupiny 29. augusta.
Elán, 15, č. 3—4, február 1946.
3 Vystavujúci členovia Spolku východoslovenských umelcov
v Košiciach: Bukovinský, Fabini, Chrien, Jordán, Kručay, Maj-
kut, Němčík, Spannerová, Török.
4 Umělecká beseda obnovená. Národná obroda, 2, 1. 2. 1946.
5 Valné zhromaždenie výtvarníkov v Bratislavě. Národná
obroda, 2, 17. 2. 1946.
6 Z poznámok L. Novomeského k diskusii na 1. zjazde umělec-
kých pracovníkov. Nové slovo, 2, č. 14—15, 7. 9. 1945. (V tom
čase bol majitelom, vydavatelem a zodpovědným redaktorom
Nového slova dr. G. Husák.)
7 Čoho sa domáhajú výtvarníci. Národná obroda, 2, 13. 1. 1946.
8 Rezolúcia slovenských umelcov 2. zjazdu UVR. Národná
obroda, 2, 31. 10. 1946.
9 SMREK, J.: Koloman Sokol sa vrátil. Elán, 16, č. 1—2,
September—október 1946.
10 Výstava nastolila rad otázok — zaoberali sa ňou kultúrne
časopisy aj denníky — a poukázala na závažnost’ problematiky
kultúrnej orientácie. Vtedajšia česká kritika vychádzala vo svojich
záveroch najmä z odlišnej a špecifickej situácie českého maliarstva,
jeho koreňov a tradicii, ktoré v porovnaní so sovietskym musí nájsť
vlastnú výrazová reč, reagujúcu na zmenenú spoločenskú situáciu
mierového budovania.
11 Výstava Mladé československé umenie 1938—1946. Národná
obroda, 2, 1. 12. 1946.
12 Informácie podávám na základe správ denníkov Pravda a Ná-
rodná obroda, ako aj kultúrnych a výtvarných časopisov tohto
obdobia.
13 NOVOMESKÝ, L. : Na okraj nasej kultúrnej politiky. Nové
slovo, 2, č. 3, 15. 6. 1945.
14 BEDNÁŘ, Š. : Každý na svoje miesto. Nové slovo, 2, č. 21,
19. 10. 1945.
15 Z manifestu uměleckých a vědeckých pracovníkův. Nové slo-
vo, 2, č. 14—15, 7. 9. 1945.
16 BAKOŠ, M. : Umenie v dnešnej spoločnosti. Nové slovo, 5,
č. 4, 24. 1. 1948.
17 OKÁLI, D.: O gcnerálnu líniu v umění. Nové slovo, 4, č. 3,
18. 1. 1947.
18 Z. R.: Po zjazde národnej kultúry v Prahe. Slovenské po-
hl’ady, 64, 1948, s. 302.
19 POVAŽAN, M. : Podiel nadrealistickej poézie v boji proti
politickej reakcii a nacizmu. Nové slovo, 2, č. 22, 26. 10. 1946,
s. 9: ,,..postoj slovenských nadrealistov v časoch politického
útlaku fašistov prispieval k zjednoteniu všetkých protifašistických
sil v oblasti kultúrnej tvorby. V tomto čase skupina mladých bás-
níkův nadväzovala bližší styk s jednotlivými grupami starších
spisovatel’ov a umelcov, ktorí sa nepřiklonili k fašistom a ostali
věrní demokratickým ideám. Spoločný postup v práci najmä
s mladou výtvarnou generáciou a jej představítel’mi Jánom Mud-
rochom, Cypriánom Majerníkom, Jozefom Kostkom, Jánom
Želibským, Štefanom Bednárom, Fricom Hoffstädterom a Petrom
Matej kom ukázal sa čoskoro blahodárným. V uměleckých zbor-
níkoch vystupovali tito vynikajúci výtvarníci spoločne s nadrealis-
tickými básnikmi.“
20 Z poznámok Laca Novomeského k diskusii na 1. zjazde umě-
leckých a vědeckých pracovníkov. Nové slovo, 2, č. 14—15,
7. 9. 1945.
21 Národná obroda z 29. 1. 1946 v článku Výtvarný i politický
přejav umenia uvádza, že výstavu, na ktorej sú okrem iných diel
aj Picassove, otvoril 28. januára 1946 štátny tajomník dr. Vladi-
mír Clementis. Usporiadal ju spolok umelcov Mánes a otvorenia
sa zúčastnila delegácia vystavujúcich maliarov a sochárov.
22 Na výstave Mladé československé umenie 1938—1946 v Pa-
říži, ktorá sa konala v galérii na Rue la Boétie v júni 1946, zúčast-
nilo sa svojou tvorbou 13 slovenských umelcov. V československej
kolekcii na medzinárodnej výstave UNESCO v Paříži roku 1947
bolo slovenské maliarstvo zastúpené najmä dielami J. Mudrocha
a vtcdy už zosnulého C. Majerníka.
23 VACULÍK, K. : Súborná výstava diel Petra Matějku v Prahe.
Elán, 15, č. 7—8, máj—jún 1946.
24 VACULÍK, K. : Před novým vývojom. Elán, 76', č. 1—2,
September—október 1946.
25 Sturdíkovou tvorbou a teda aj jeho raným dielom štyridsia-
tych rokov sa podrobné zaoberá HANÁKOVÁ, Z. : Výpovede
Jozefa Šturdíka. Výtvarný život, 25, 1980, č. 9, s. 6. K dobovej
snahe o velký sumarizovaný tvar sa Sturdík připojil v návrhoch
na přebaly vydaní beletrie (napr. Nekrasov: V stalingradských
zákopoch, 1948; Leonov, Cesia na oceán, 1948), v ktorých sa pre-
kvapivo ukázal jeho cit pre dekorativně hodnoty plošné položenej,
vel’koryso tvarovo nakomponovanej farby, aj pre vztah písma
a plochy. Bližšie BARTOŠOVÁ, E. : Ilustrácia generácie druhej
světověj vojny. Diplomová práca, Bratislava, FFUK 1969.
26 ILEČKOVÁ, S. : Ervín Semian. Bratislava 1973.
27 Tamže.
výpovede za slobodný život a proti vojně. Madony
s čiernou svátožiarou, Utečenci, Splašené koně vojno-
vých rokov vystriedali Čestné hliadky, Ranění parti-
záni, Výjavy z koncentráku. A v dielach oslavujúcich
krásu mierového života v slobodnej vlasti prehovoril
slobodne aj občan — umelec a tým nielen přispěl
k rozvojů pokrokovej tradicie nášho umenia, ale
položil i základy novej tradicie, ktorá podnes nestra-
tila svoju aktuálnost, tradicie, z ktorej vyrastajú naše
umělecké i 1'udské perspektivy.
Poznámky
1 SMREK, J.: Dityramb. Elán, 15, č. 1—2, január 1946. Elán
znovu vychádza po štrnásťmesačnom odmlčaní. Na jeseň 1944
bol úradne zastavený v rámci zákrokov proti účastníkom Po-
vstania.
2 VACULÍK, K. : Pražská premiéra Skupiny 29. augusta.
Elán, 15, č. 3—4, február 1946.
3 Vystavujúci členovia Spolku východoslovenských umelcov
v Košiciach: Bukovinský, Fabini, Chrien, Jordán, Kručay, Maj-
kut, Němčík, Spannerová, Török.
4 Umělecká beseda obnovená. Národná obroda, 2, 1. 2. 1946.
5 Valné zhromaždenie výtvarníkov v Bratislavě. Národná
obroda, 2, 17. 2. 1946.
6 Z poznámok L. Novomeského k diskusii na 1. zjazde umělec-
kých pracovníkov. Nové slovo, 2, č. 14—15, 7. 9. 1945. (V tom
čase bol majitelom, vydavatelem a zodpovědným redaktorom
Nového slova dr. G. Husák.)
7 Čoho sa domáhajú výtvarníci. Národná obroda, 2, 13. 1. 1946.
8 Rezolúcia slovenských umelcov 2. zjazdu UVR. Národná
obroda, 2, 31. 10. 1946.
9 SMREK, J.: Koloman Sokol sa vrátil. Elán, 16, č. 1—2,
September—október 1946.
10 Výstava nastolila rad otázok — zaoberali sa ňou kultúrne
časopisy aj denníky — a poukázala na závažnost’ problematiky
kultúrnej orientácie. Vtedajšia česká kritika vychádzala vo svojich
záveroch najmä z odlišnej a špecifickej situácie českého maliarstva,
jeho koreňov a tradicii, ktoré v porovnaní so sovietskym musí nájsť
vlastnú výrazová reč, reagujúcu na zmenenú spoločenskú situáciu
mierového budovania.
11 Výstava Mladé československé umenie 1938—1946. Národná
obroda, 2, 1. 12. 1946.
12 Informácie podávám na základe správ denníkov Pravda a Ná-
rodná obroda, ako aj kultúrnych a výtvarných časopisov tohto
obdobia.
13 NOVOMESKÝ, L. : Na okraj nasej kultúrnej politiky. Nové
slovo, 2, č. 3, 15. 6. 1945.
14 BEDNÁŘ, Š. : Každý na svoje miesto. Nové slovo, 2, č. 21,
19. 10. 1945.
15 Z manifestu uměleckých a vědeckých pracovníkův. Nové slo-
vo, 2, č. 14—15, 7. 9. 1945.
16 BAKOŠ, M. : Umenie v dnešnej spoločnosti. Nové slovo, 5,
č. 4, 24. 1. 1948.
17 OKÁLI, D.: O gcnerálnu líniu v umění. Nové slovo, 4, č. 3,
18. 1. 1947.
18 Z. R.: Po zjazde národnej kultúry v Prahe. Slovenské po-
hl’ady, 64, 1948, s. 302.
19 POVAŽAN, M. : Podiel nadrealistickej poézie v boji proti
politickej reakcii a nacizmu. Nové slovo, 2, č. 22, 26. 10. 1946,
s. 9: ,,..postoj slovenských nadrealistov v časoch politického
útlaku fašistov prispieval k zjednoteniu všetkých protifašistických
sil v oblasti kultúrnej tvorby. V tomto čase skupina mladých bás-
níkův nadväzovala bližší styk s jednotlivými grupami starších
spisovatel’ov a umelcov, ktorí sa nepřiklonili k fašistom a ostali
věrní demokratickým ideám. Spoločný postup v práci najmä
s mladou výtvarnou generáciou a jej představítel’mi Jánom Mud-
rochom, Cypriánom Majerníkom, Jozefom Kostkom, Jánom
Želibským, Štefanom Bednárom, Fricom Hoffstädterom a Petrom
Matej kom ukázal sa čoskoro blahodárným. V uměleckých zbor-
níkoch vystupovali tito vynikajúci výtvarníci spoločne s nadrealis-
tickými básnikmi.“
20 Z poznámok Laca Novomeského k diskusii na 1. zjazde umě-
leckých a vědeckých pracovníkov. Nové slovo, 2, č. 14—15,
7. 9. 1945.
21 Národná obroda z 29. 1. 1946 v článku Výtvarný i politický
přejav umenia uvádza, že výstavu, na ktorej sú okrem iných diel
aj Picassove, otvoril 28. januára 1946 štátny tajomník dr. Vladi-
mír Clementis. Usporiadal ju spolok umelcov Mánes a otvorenia
sa zúčastnila delegácia vystavujúcich maliarov a sochárov.
22 Na výstave Mladé československé umenie 1938—1946 v Pa-
říži, ktorá sa konala v galérii na Rue la Boétie v júni 1946, zúčast-
nilo sa svojou tvorbou 13 slovenských umelcov. V československej
kolekcii na medzinárodnej výstave UNESCO v Paříži roku 1947
bolo slovenské maliarstvo zastúpené najmä dielami J. Mudrocha
a vtcdy už zosnulého C. Majerníka.
23 VACULÍK, K. : Súborná výstava diel Petra Matějku v Prahe.
Elán, 15, č. 7—8, máj—jún 1946.
24 VACULÍK, K. : Před novým vývojom. Elán, 76', č. 1—2,
September—október 1946.
25 Sturdíkovou tvorbou a teda aj jeho raným dielom štyridsia-
tych rokov sa podrobné zaoberá HANÁKOVÁ, Z. : Výpovede
Jozefa Šturdíka. Výtvarný život, 25, 1980, č. 9, s. 6. K dobovej
snahe o velký sumarizovaný tvar sa Sturdík připojil v návrhoch
na přebaly vydaní beletrie (napr. Nekrasov: V stalingradských
zákopoch, 1948; Leonov, Cesia na oceán, 1948), v ktorých sa pre-
kvapivo ukázal jeho cit pre dekorativně hodnoty plošné položenej,
vel’koryso tvarovo nakomponovanej farby, aj pre vztah písma
a plochy. Bližšie BARTOŠOVÁ, E. : Ilustrácia generácie druhej
světověj vojny. Diplomová práca, Bratislava, FFUK 1969.
26 ILEČKOVÁ, S. : Ervín Semian. Bratislava 1973.
27 Tamže.