Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 62
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0068
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

1. František Král’, farebná vitráž v Kultúrnom dome, Hruštín,
1978

na estetickú úroveň závodov. Sprvoti sa záujem sústre-
dil na výtvarné dotvorenie fasády či vstupu do budovy.
Obsahová náplň i umiestnen.ie diel však hovořili o ich
adresovaní skór návštěvníkem objektu ako pracovné-
mu osadenstvu. Roku 1963 vzniká už jedna z prvých
velkoplošných kompozici! pre samo výrobně centrum
— pre halu Hydroelektrárne v Lipovci od M. Gašpara,

ktorá stojí na začiatku vývinu smerom k estetizácii
pracovísk.
V druhej polovici šesťdesiatych rokov dochádza na
Slovensku k prvej významnejšej maliarskej akcii pa-
mátníkového rázu : k dotvoreniu obradnej siene na
bratislavskom Slavíne (1967). Myšlienka piety a vďaky
za oslobodenie sa tu vyjádřila farebne decentnými
a výrazové pádnými kompozíciami interiéru od J. Kré-
na, budovanými na napátí medzi významovo nosnými
symbolmi a písmom (úryvky z veršov Majakovského).
Dóstojnú, podmanivú atmosféru vnútra umocnila
vitrážová kompozícia s motívom červenej hviezdy
na škrupinovej konštrukcii stropu od D. Castiglioneho.
V sedemdesiatych rokoch sa u nás už systematickej-
šie rozpracúva téza o komplexnosti socialistického
životného prostredia,4 o vzájomnej podmienenosti
a nadváznosti jeho jednotlivých zložiek, hmotných
i duchovných funkcií, čo vyvolává změnu kritérií i pri
unikátnom výtvarnom diele. Otázka mal’by v archi-
tektúre stává sa častou polydimenzionálnej problema-
tiky syntézy umění, aplikovanej na územne váčšie
celky, na životné prostredie vóbec. Zintenzívnenie
výskumu v jednotlivých odboroch či už prírodných,
technických alebo společenských vied obracia súčasne
pozornost na význam miestnych tradicii, krajinných
a kultúrnohistorických špecifík města či oblasti v pro-
cese jeho formovania, teda na nevyhnutnosť zachovat
široké spektrum vývinovej kontinuity ako předpoklad
pre psychicky zdravý rozvoj jedinca a tým celej spo-
lečnosti. Sprvoti priam zvýlučňovanej požiadavke
úžitkovosti, požiadavke rýchleho zabezpečenia zá-
kladných sociálnych funkcií stavieb vyrástlo nemenej
významné meradlo kultúrnosti celého životného pro-
stredia. Pojem efektivnosti výstavby sa tým definitivně
přestal stotožňovať s ekonomickou úspornosťou, ktorá
sa stala iba jednou — i ked závažnou — zložkou jej
vnútornej skladby.
Ako vývinový stimul vystupuj ú v kvalitativně no-
vých dimenziách od sedemdesiatych rokov ideálne
projekty nového chápania životného prostredia, ktoré
sa v súčasnosti uplatňujú přednostně na výstavách.
K příkladnému pokusu o nový přístup k integrácii
došlo už začiatkom sedemdesiatych rokov na done-
dávna zanedbávanom úseku technickej výstavby, pri
projektovaní dialnice na úseku Zilina—Ivachnová.5
Zodpovědný projektant s kolektivem spolupracovní-
kov respektovali pri práci hladisko vzájomnej spátosti
technického diela, krajiny a estetických kritérií.
loading ...