Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

1. Eugénia Lehotská, Ako sme sadili strom družby, pravá časť triptychu, olej, 1974.

V rámci portrétneho maliarstva. koexistujú vedla,
seba viaceré koncepcie utvárania obrazu člověka.
Primárnými čo do kvantity sa javia tendencie, v kto-
rých štruktúre dominujú prvky priorizujúce otázky
spoločenského prostredia ako indexu odkazujúceho
k identitě a autenticitě zobrazenia, ako aj prvky slú-
žiace k definovaniu postoja a statusu zobrazeného
v tomto kontexte. Najzáva.žnejšou změnou je nový
přesun od ontologie ku gnozeológii ako k určuj úcemu
fenoménu obrazovej výstavby v prevažnej váčšine diel.
I v tendenciách, ktoré nadvázujú na vrstvy psychocen-
tricky orientovanej malby šesťdesiatych rokov, badat
přesun dorazu na indexy statusu a stavu.
Ak v šesťdesiatych rokoch bola téma člověka v ma-
liarstve vo všeobecnosti častejšie témou implicitnou,
v sedemdesiatych rokoch pod vplyvom vonkajších
i imanentných vnútorných vývojových činitelov do-
chádza k spomínanému návratu k figurách, v širšom
pláne k figuratívnemu zobrazeniu v zmysle protikladu
figuratívny — non figuratívny.3
Ak by sme sa mali pokúsiť o utvorenie predbežnej

typologie slovenského portrétu sedemdesiatych rokov,
možno tu na jednej straně zaznamenat přítomnost
portrétu ako zobrazenia člověka v jeho spoločenskej
a vizuálnej identitě, kde ide predovšetkým o okruhy
priamych zdelení a zaznamenanie označovanej podo-
by, resp. o vizualizáciu psychologických a morálnych
kvalit (Mária Medvecká, Milan Chovanec, Štefan
Roskoványi, Veronika Rónaiová, Olga Bartošíková,
Eugénia Lehotská), na druhej straně úsilie, ktorému
ide predovšetkým o projekciu „vnútornej“ podcby (Lea
Mrázová, Július Jakoby, JozefBubák, Ladislav Carný),
ako aj portrét symbolický, kde vizuálna identita m.óže
spoluutvárať významovú štruktúru diela, no nie je
podmienkou ani cielom — obraz představuje predo-
všetkým spredmetnenie či už nepojmových významov
alebo sprítomnenie určitého momentu historie (Ernest
Zmeták, časť tvorby Michala Jakabčica, Edita Ambru-
šová, Elena Lazinovská). Osobitným prípadom sto-
jacím na hraniciach portrétu ako žánru, do ktorého
intenciou vlastně nepatří, je portrétně zobrazenie
zaznamenávajúce vizuálnu podobu jednotlivca ako