Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 16
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0112
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
16


17. Trnava, interiér kostola františkánův

to spojitost je zjavná, avšak vývoj ranobaroko-
vého priestoru prebiehal na iných konštrukč-
ných, účelových a estetických princípoch než
v gotike.
Kostoly na začiatku 17. storočia na Slovensku
sú priesítornými halami s vnútornými piliermi,
členiacimi loď na tri skoro rovnako široké polia
klenieb, pričom bočné sú v rovnakej výške ako
středné pole. Presbytérium obyčajne chýbalo
alebo bolo len plytké. Medzi takéto kostoly patří
kostel v Senici, povodně evanjelický, neskór je-
zuitský kostol v Bratislavě a kostel pri kaštieli
v Zborove. Dalším typom je typ s bočnými em-
porami, pričom piliere ustúpili viac k obvodo-
vým stenám, čím vznikla širšia a dlhšia loď. Ako
příklad možno uviesť povodně evanjelický, ne-
skór katolicky kostol v Pezinku, kostol v Jure

pri Bratislavě, alebo povodně gotický, ranoba-
rokovo upravený priestor kostola v Cachticiach.
Ciže halový typ dispozície rozvijali váčšinou
evanjelické kostely.7
Úplné nová, ranobaroková koncepcia kostol-
ného priestoru vznikla posunutím vnútorných
nosných pilierov do obvodového muriva, čím sa
utvořil jednoloďový volný hladký priestor (kos-
tol františkán o v v Malackách, kostol piaristov
v Podolínci). Vyčnievali viac alebo menej z vnú-
tornej strany obvodového muriva, čím vytvárali
plytšie alebo hlbšie výklenky — priestory pre
bočné oltáře. Prvým takýmto priestorom u nás
bol ranobarokovo upravený interiér povodně
gotického kostola františkánov v Bratislavě. Po-
dlá jeho vzoru malí všetky novostavby františ-
kánských kostolov v 17. storočí už podobné for-
loading ...