Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 31
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0127
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
31

fitová rustika, v barokovej architektúre povrch
dřeva bol prifarbov.aný ako napodobenina mra-
moru alebo pozlacovaný, napodobovanie textilu
v štukovej omietke interiérov — drapérie a pod.).
Preháňanie a neodůvodněná záměna materiálov
(z lacnejšieho vzbudit zdanie přepychu, honos-
nosti) pósobí falošne a odpudivo.
V nasej ranobarokovej architektúre sa mate-
riály používajú este triezvo a pravdivo, s vku-
sem a účelne. Až na rozhraní 17. a 18. storočia
začína při výzdobě interiérov, najmá sakrálnych
stavieb, plytvanie materiálmi a ich používáme
nevhodným spůsobom.
Niektoré materiály majú stálu prirodzenú far-
bu (kameň, tehly, krytiny, dřevo), omietky sa
prifarbujú.
Farbami nazýváme rožne premeny světla,
sprostredkované našimi zrakovými orgánmi.
Jednotlivé farby sú charakterizované svetlosťou,
farehným tónom a sýtosťou. Světlost možno po-
sudzovať podlia toho, kofko dopadajúceho světla
predmet odráža. Farebný tón závisí od dížky vín,
ktoré prevládajú v svetelnom prúde, odrážanom
predmetom. Sýtosť je stupňom výraznosti urči-
tého farebného tónu.19
Farba v architektúre vyjadřuje spátosť s prí-
rodným prostředím, s názormi na život a súvisí
s otázkami videnia. Je veími důležité poznat
zákony jej pôsobenia. V architektonické j kom-
pozícii farba ovplyvňuje působeni e architekto-
nických priestorov a hmot po stránke tvarovej,
zdůrazňuje architektům ckú štruktúru, tektoni-
ku, rytmus, mierku, ulahčuje priestorovú orien-
táciu a odlišuje hlavné časti od vedfajších. Naj-
má v architektúre baroka a klasicizmu sa pou-
žívalo odlíšenie nesúcioh článkov od výplňového
muriva (biely pilastrový rád, stená v tmavšom
farebnom tóne). Vo výškovom členení priečelí
najtmavšiu farbu má sokel, ukončujúce časti
bývajú svetlejšie. Podobné vo vnútornom prie-
store obyčajne podlaha bývá najtmavšia, steny
a strop svetlejšie. Ak priestor má působit niž-
ším dojmom než je jeho skutočná světlá výška,
vtedy je opodstatněný strop tmavší než bočné
steny. Světelný kontrast sa dá dosiahnuť vrh-
nutými tieňmi jednotlivých plastických archi-
tektonických článkov. Vhodné navrhnutá fareb-
nosť může ovplyvniť dojem presvetlenosti pries-

toru. Možno hovořit o psychologiekom působení
farieb ako o silnom vyjadrovacom estetickom
prostriedku, ak niektoré farby působia uklud-
ňujúco, smutné, vzrušujúco či radostné.
Rané baroko věnovalo váčšiu pozornost kom-
pozícii a harmonii farieb v interiéroch, než na
priečeliach. Světlé farby pomáhali zváčšovať
priestory lodí kostolov i obytných a reprezentač-
ných miestností, aj keď neboli dostatočne osvět-
lené prirodzeným svetlom. Kontrasty světlých
stien a tmavých predmetov zariadenia vytvárali
protiklad steny ako ustupujúceho pozadia a fa-
rebne zdůrazněných oltárov, lavic, kazatelníc
atd. Sochárske a najmá pestrejšie maliarske prá-
ce vhodné dopíňali farebnú vyváženost’ ranoba-
rokových interiérov (Červený Kameň, hrad —
salla terrena, kostoly v Beckove, v Hlohovci,
v Nižnej Šebastovej, v Trnavě atď.). Na fareb-
nosť priečelí okrem farebného odlíšenia pilas-
trového rádu od výplně vplývali aj tmavšie
dřevené rámy okien a dveří a kamenné detaily
hlavic, pátiek říms, parapetov a pod.
5. Tvaroslovie
Každé slohové obdobie je charakterizované
určitým architektonickým tvaroslovím, súhr-
nom tvarov a článkov architektúry. Články majú
svojím uspůsobením vyjadřovat konštrukčnú
a esteticikú funkciu v organizme stavby. Vef-
kosťou sa můžu měnit, ale ich forma a zarade-
nie zostávajú v podstatě rovnaké.
Podlá tvarového vyjadrenia tektonickej úlo-
hy hovoříme o článkoch vzperných, podporujú-
cich, spojovacích, resp. deliacich a ukončujúcich.
Základná terminológia bola ustálená už v an-
tickej architektúre, nové články pribudli v ro-
mánskej a najmá v gotickej architektúre. Rene-
sancia, ktorá nadviazala na antiku, převzala aj
váčšiu část antického tvaroslovia a doplnila ju
niektorými Specifickými článkami. Každá část,
každý detail bol domyšlený do podrobností a
opodstatněný vo funkcii.
V barokovej architektúre sa používali články
převzaté z renesancie (čiže až z antiky), ale nie-
kedy s iným významům než bol původný. V ra-
nom baroku tieto protiklady nie sú ešte tak
jednoznačné vyhraněné. Od antiky sa používali
loading ...