Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

56


20. J. Kohl, Apoštol. Sedemdesiate roky 17. storočia,
Trnava. Foto P. Breier — J. Ptáček


21. J. Kohl, Apoštol. Sedemdesiate roky 17. storočia,
Trnava. Foto P. Breier — J. Ptáček

přibližné v rovnakom čase (1627—1631). Táto
štvrtá možnost je nepravděpodobná, pretože vie-
denský kostol dostal sochársku výzdobu až za-
člatkom 18. storočia (Katarina, Jozef, Barbora,
Leopold), súvisiacu s činnosťou P. Strudela.
Viackrát sme zdůraznili, že sochy hlavnej
i bočnej fasády patria k najvýznamnejším die-
lam sochárstva 17. storočia svojou kvalitou i na-
značením novej sochárskej aktivity. Diela v in-
teriéri a hlavný oltář sú ešte v zajatí staršej
tradicie „gotických dřevených křídlových oltá-
rov“ a samé sochy charakterizuje frontálnosť,
statickosť a klátovitosť. Sochy tretej skupiny
priečelia radikálně lámu zväzky s touto tradí-
ciou, naznačujú a niektoré i napíňajú formy
radikálneho baroka, ktorý sa ako program stre-
doeurópskeho sochárstva rozvinul od osemde-
siatych rokov 17. storočia. Ak by sme i napriek

nedostatku archívnych údajov připustili účast
Bendla na výzdobě trnavského kostola, potom
sa rozšíří katalog jeho diela a súčasne sa získá
aj nový pohlad na jeho tvorbu, v ktorej bol tak
zaznávaný, totiž na prácu v kameni.50 Ak v Pra-
he Bendi svojou tvorbou vytvořil „typy“, ktoré
boli neskoršie zhodnotené a využité napr. Bro-
koffom, ták diela umiestnené v nikách priečelí
trnavského univerzitného kostola a ich výtvar-
ná reč ostali pre trnavská tvorbu len nevyuži-
tou možtnosťou; a to nielen pre Trnavu, ale i pre
celú oblast západného Slovenska. Napriek tomu,
že sochárska aktivita v Trnavě bola velmi inten-
zívna, socháni nenadvázovali na výdobytky
týchto diel, ale naopak prikláňali sa k starším
tradíciám — napr. socha mariánského štípu, so-
cha výklenku mariánského seminára i ďalšie —
a tak významná lekcia ostala nevyužitá.