DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Luxová, Viera: Príspevok k životu a dielu Jána Weinharta
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0161
65
klad pri vzniku nápisovej došky Stanislava
Thurzu.24
Stýlový rozbor však pripúšťa Weinhartovo
autorstvo v případe jedného Thurzovského erbu
v krstnej kaplnke kostola (prvá třetina 17. sto-
ročia).2° Hlava leva i chochol naznačujú tu totiž
očividný modelačný súvis s realizáciami sochá-
rovej dielne.
Z ostatných spišských práč obdobného význa-
mu a kameňosochárskeho zamerania třeba do
Weinhartovho ouvre zařadit ešte pamatnú doš-
ku zapustenú do dvorovej fasády přízemného
domu v Spišských Vlachoch (Hviezdoslavova ul.
č. 1/88).26 Napriek značnému poškodeniu (z ná-
pisu dnes možno iba usúdiť, že mala upomínať
na zásluhy občana města J. Krompholza) potvr-
dzuje uvedené autorstvo charakter rolverkovej
kartuše a hlavička spodného putti.
Prvou doteraz známou Weinhartovou prácou,
ktorou překročil hranice spišského regiónu, je
až kameňosochárske doriešenie fasády bansko-
bystrického domu z roku 1636. Možnost jeho
skoršej posobnosti v tomto meste však nazna-
čuje niekolko skutečností. Popři výše storočnom
čelnom postavení Thurzovcov v Banskej Bystri-
ci a osobných kontaktoch mešťanov s obyvatel’-
mi Spiša27 podporujú uvedenú domnienku tiež
správy o čulej miestnej stavebnej aktivitě po
požiari roku 1626, ktorú nepochybné sprevádzal
i vzrast kameňosochárskych úloh. Neskoršie
přestavby a módné úpravy fasád meštianskych
domov, ktoré pozměnili vzhlad priečelia nejed-
nej profánnej stavby, zúžili všák súdobý pa-
miatkový fond natolko, že v ňom dnes nenachá-
dzame ďalšie stopy po Weinhartovej činnosti.
Sochárska náplň tzv. Ebnerovho domu28 ostá-
vá tak naďalej jedinou existujúcou ukážkou
Weinhartovho přístupu k riešeniu úloh archi-
tektonického charakteru. Spomenutá signatúra
— v našom prostředí vtedy priam výnimočná
formou i situováním — je přitom jednak dóka-
zom autorovho významného společenského po-
stavenia, jednak prejavom jeho stotožnenia sa
s dosiahnutým výsledkom. Preto i keď dnešný
rozsah fasádovej výzdoby azda plné nezodpo-
vedá póvodnému stavu,29 poskytuje i tak do-
statek podnetov pre vymedzenie Weinhartovho
výtvarného záměru, východísk i ciefov.
5. J. Weinhart, detail výzdoby meštianskeho domu
v Banskej Bystrici, 1636. Foto J. Sťasný
Významové jádro zachovanej výzdoby (t. j.
dolnej třetiny arkiera, jeho nosných stípov a
vstupného portálu)30 tvoria štyri figurálně kom-
pozície parapetu arkiera. Z nich dve na čelnej
stene sú vkomponované do elipsovitej kartuše
a zobrazujú scény z rímskej historie: Marca
Curtia (? — ozbrojenec na koni)31 a Mucia
Scaevolu (bojovník si páli ruku). Tieto nateraz
prvé známe příklady uplatnenia antickej mo-
tiváoie v nasej sochársko-architektoniokej tvor-
bě 17. storočia32 dopíňajú v plytkých nikách na
bokoch arkiera monofigurálne kompozície —
stojaca Judita a Dávid. Výzdoba mala zrejme
symbolickou rečou zvýrazňovať meštianske
cnosti. Vzhfadom na uvedené myšlienkové za-
cielenie reliéfov třeba předpokládat, že vlastní-
kům objektu bol popredný patricij, připadne
člen mestskej samosprávy.
klad pri vzniku nápisovej došky Stanislava
Thurzu.24
Stýlový rozbor však pripúšťa Weinhartovo
autorstvo v případe jedného Thurzovského erbu
v krstnej kaplnke kostola (prvá třetina 17. sto-
ročia).2° Hlava leva i chochol naznačujú tu totiž
očividný modelačný súvis s realizáciami sochá-
rovej dielne.
Z ostatných spišských práč obdobného význa-
mu a kameňosochárskeho zamerania třeba do
Weinhartovho ouvre zařadit ešte pamatnú doš-
ku zapustenú do dvorovej fasády přízemného
domu v Spišských Vlachoch (Hviezdoslavova ul.
č. 1/88).26 Napriek značnému poškodeniu (z ná-
pisu dnes možno iba usúdiť, že mala upomínať
na zásluhy občana města J. Krompholza) potvr-
dzuje uvedené autorstvo charakter rolverkovej
kartuše a hlavička spodného putti.
Prvou doteraz známou Weinhartovou prácou,
ktorou překročil hranice spišského regiónu, je
až kameňosochárske doriešenie fasády bansko-
bystrického domu z roku 1636. Možnost jeho
skoršej posobnosti v tomto meste však nazna-
čuje niekolko skutečností. Popři výše storočnom
čelnom postavení Thurzovcov v Banskej Bystri-
ci a osobných kontaktoch mešťanov s obyvatel’-
mi Spiša27 podporujú uvedenú domnienku tiež
správy o čulej miestnej stavebnej aktivitě po
požiari roku 1626, ktorú nepochybné sprevádzal
i vzrast kameňosochárskych úloh. Neskoršie
přestavby a módné úpravy fasád meštianskych
domov, ktoré pozměnili vzhlad priečelia nejed-
nej profánnej stavby, zúžili všák súdobý pa-
miatkový fond natolko, že v ňom dnes nenachá-
dzame ďalšie stopy po Weinhartovej činnosti.
Sochárska náplň tzv. Ebnerovho domu28 ostá-
vá tak naďalej jedinou existujúcou ukážkou
Weinhartovho přístupu k riešeniu úloh archi-
tektonického charakteru. Spomenutá signatúra
— v našom prostředí vtedy priam výnimočná
formou i situováním — je přitom jednak dóka-
zom autorovho významného společenského po-
stavenia, jednak prejavom jeho stotožnenia sa
s dosiahnutým výsledkom. Preto i keď dnešný
rozsah fasádovej výzdoby azda plné nezodpo-
vedá póvodnému stavu,29 poskytuje i tak do-
statek podnetov pre vymedzenie Weinhartovho
výtvarného záměru, východísk i ciefov.
5. J. Weinhart, detail výzdoby meštianskeho domu
v Banskej Bystrici, 1636. Foto J. Sťasný
Významové jádro zachovanej výzdoby (t. j.
dolnej třetiny arkiera, jeho nosných stípov a
vstupného portálu)30 tvoria štyri figurálně kom-
pozície parapetu arkiera. Z nich dve na čelnej
stene sú vkomponované do elipsovitej kartuše
a zobrazujú scény z rímskej historie: Marca
Curtia (? — ozbrojenec na koni)31 a Mucia
Scaevolu (bojovník si páli ruku). Tieto nateraz
prvé známe příklady uplatnenia antickej mo-
tiváoie v nasej sochársko-architektoniokej tvor-
bě 17. storočia32 dopíňajú v plytkých nikách na
bokoch arkiera monofigurálne kompozície —
stojaca Judita a Dávid. Výzdoba mala zrejme
symbolickou rečou zvýrazňovať meštianske
cnosti. Vzhfadom na uvedené myšlienkové za-
cielenie reliéfov třeba předpokládat, že vlastní-
kům objektu bol popredný patricij, připadne
člen mestskej samosprávy.