67

tézu podporujú, hovoří niekofko momentov
i v prospěch iného sprostredkujúceho článku
uvedených formových súvislostí. Vzhfadom na
kvalitativně rozdiely medzi reliéfmi obidvoch
budov natíska sa domnienka podnetnosti gra-
fickej předlohy, objednávatelům poskytnutej
skice a pod. Nie je azda bez významu, že — ak
odhliadneme od závažnosti saských vplyvov na
Spiši — zasiahla právě Banskú Bystricu v pred-
chádzajúcom storočí zjavnejšia vysťahovalecká
vlna zo Saska.35
Z pamiatkového fondu stredoslovenskej ban-
skej oblasti nastoluje otázku Weinhartovho
autorstva i poprsie baníka, ktoré sa dnes na-
chádza v Múzeu mincí a medailí v Kremnici.36
Napriek povrchovému poškodeniu poukazuje
totiž formulácia tváře, vlasov i krčnej partie na
ruku sochára a na vznik práce v prvej polovici
17. storočia. Objednávatefa busty ani jej povod-
ně poslanie či umiestnenie nepoznáme. V kon-
texte Weinhartovej tvorby zaujme najmä
vyjádřením pohybovej akcie, vyznievajúcej
v natočení ramien a hlavy, ktoré signalizuje
o.boznámenosť autora s portrétnym úsilím A.
Vriesa. Vzhfadom na spósob stvárnenia pohybu,
na kompozičnú skladbu (napr. vyjadrenie po-
hybu 1’avej paže, vztah vysokej čapíce k busto-
vému výřezu) a na stupeň portrétneho záujmu
možno usúdiť, že poprsie představuje iba torzo
niekdajšej kompozície.37
Oproti dnešnému stavu na úseku architekto-
nioko-sochárskeho pamiatkového materiálu zo
17. storočia dokumentuje priaznívejšiu situáciu
banskobystrická sepulkrálna tvorba. Medzi ná-
hrobnými kameňmi, sekundárné vsadenými do
múrov miestnych kostolov,38 nachádzame totiž
i také, ktoré Weinhartovo autorstvo vcelku pri-
púšťajú. Jeden z nich, vyhotovený pre Jána
Frisowitza (f 1620) a jeho ženu Magdalénu
(t 1637, dnes na fasádě kostola sv. Kríža),39 pri-
pomenie Weinharta uplatněním ornamentálnych
prvkov (typ vavřínového venca, kartuš, detaily
erbu), modeláciou poprsia (jeho čelné situova-
nie, riešenie tváře, skladov drapérie) i harmo-
nickou, osové cítěnou výstavbou pozostávajú-
cou z troch relativné samostatných častí. Tema-
tická náplň náhrobněj došky, ktorá sa vyznačuje
okrem iného použitím doteraz neznámého mo-


8. J. Weinhart (?), busta baníka, tridsiate roky 17. sto-
ročia, majetek Muzea mincí a medailí v Kremnici. Foto
R. Kedro

tívu v rámci autorovej tvorby (kompozičně ak-
centovaný boh otec v oblakoch), vyrastala ne-
pochybné z miestnych zvyklostí či požiadaviek
objednávatefa.
Za nasledujúcu prácu realizovanú v okruhu
Weinhartovej dielne možno považovat náhrob-
nú došku Henricha Thielleho (f 1638)z,° a jeho
ženy Anny Schneweiss (južná fasáda bansko-
bystrického farského kostola). Jej ústrednú část
— nápisovú došku — zvierajú zo stráň hermy,
kterých modeláoia (riešenie vlasov, tváře, odkry-
tých partií těla) hovoří v prospěch uvedenej
hypotézy právě tak, ako motiv erbov a putti vo
vrchole a v spodnej časti kompozície.
Náhrobník Ericha Höflingera (f 1648) a jeho
dvoch žien Lucie a Zuzany41 začlenil medzi