DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Závadová-Jančová, Katarína: Emblém v knižnej grafike na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0174
78
Tw tempeÄitfû cdhlt otfacls » tsrocelldt
■BtUo/um, <td fitem binc podfacit ergo c<tvef
Z0W1S-
vÄ’SS”^^
Voou> <ecu ‘ _ m, rcdanWe, precor.
Aftne, ac u.^ • • d;tt. vciiibusaram
"ÄÄ*^. w.
Káp««.
PApnonix procerum K A PI AE vos corcula
gen cis»
ïpfe meret vefter carminanoftra favor.
Nec vobis deccc abi^; meos perrepere amicos,
Vos vinus, probnas,candor, amicat honos.
Verticc nix albens qvibus eil laus ante fenectam,
Hos laus & falvqs gloria longa cnpic.
25», ^LicoU^
So bili*
3. Dřevořezy z knihy: J. Bocatius. Hexasticha votiva. Bardejov 1612. Foto Státní knihovna ČSR, Praha
bom, doplnit ich satirickým postrehom, výstiž-
ným obrazom, zvýšit ich evokatívnosť elegickým
laděním alebo povzbudením a výzvou. Je to
vlastně zbierka životnej múdrosti a praktickej
filozofie? Autormi dřevořezových emblémov
bolí grafici z okruhu Plantinovej antverpskej
tlačiarne ako A. Nicolai, C. Muller, G. van
Kempen, P. Huys a L’de Heere,8 ktorých ilus-
trácie enigmatickým výrazem aj vysokou vý-
tvarnou hodnotou zodpovedali Sambucovým
vtipným veršem.9
Emblematická literatúra bola adekvátna vzni-
ku a vývinu manierizmu — myslenie v meta-
foře imponovalo společnosti 16. storočia. O kni-
hy emblémov bol velký záujem napr. na rudol-
fínském dvore v Prahe, kde v tomto odbore
pribudli oblúbené diela dvoch historiografov
cisára Rudolfa II. a to Jána Sambuca a nizo-
zemského právníka Jacoba Typota.10 Tieto ko-
lekcie alegorických a symbolických motívov sa
stali příručkou a námětovou inšpiráciou pre
dvorských manieristických umelcov.
Svojou podstatou a genealógiou patří emblém
k profánnemu umeniu. V 17. a 18. storočí pre-
šiel i do diel religiózneho obsahu a užíval sa
v umění obidvoch konfesií. Protestantská em-
blematika vychádzala z názorov Melanchtono-
vých, jezuiti použili emblematiku v protirefor-
Tw tempeÄitfû cdhlt otfacls » tsrocelldt
■BtUo/um, <td fitem binc podfacit ergo c<tvef
Z0W1S-
vÄ’SS”^^
Voou> <ecu ‘ _ m, rcdanWe, precor.
Aftne, ac u.^ • • d;tt. vciiibusaram
"ÄÄ*^. w.
Káp««.
PApnonix procerum K A PI AE vos corcula
gen cis»
ïpfe meret vefter carminanoftra favor.
Nec vobis deccc abi^; meos perrepere amicos,
Vos vinus, probnas,candor, amicat honos.
Verticc nix albens qvibus eil laus ante fenectam,
Hos laus & falvqs gloria longa cnpic.
25», ^LicoU^
So bili*
3. Dřevořezy z knihy: J. Bocatius. Hexasticha votiva. Bardejov 1612. Foto Státní knihovna ČSR, Praha
bom, doplnit ich satirickým postrehom, výstiž-
ným obrazom, zvýšit ich evokatívnosť elegickým
laděním alebo povzbudením a výzvou. Je to
vlastně zbierka životnej múdrosti a praktickej
filozofie? Autormi dřevořezových emblémov
bolí grafici z okruhu Plantinovej antverpskej
tlačiarne ako A. Nicolai, C. Muller, G. van
Kempen, P. Huys a L’de Heere,8 ktorých ilus-
trácie enigmatickým výrazem aj vysokou vý-
tvarnou hodnotou zodpovedali Sambucovým
vtipným veršem.9
Emblematická literatúra bola adekvátna vzni-
ku a vývinu manierizmu — myslenie v meta-
foře imponovalo společnosti 16. storočia. O kni-
hy emblémov bol velký záujem napr. na rudol-
fínském dvore v Prahe, kde v tomto odbore
pribudli oblúbené diela dvoch historiografov
cisára Rudolfa II. a to Jána Sambuca a nizo-
zemského právníka Jacoba Typota.10 Tieto ko-
lekcie alegorických a symbolických motívov sa
stali příručkou a námětovou inšpiráciou pre
dvorských manieristických umelcov.
Svojou podstatou a genealógiou patří emblém
k profánnemu umeniu. V 17. a 18. storočí pre-
šiel i do diel religiózneho obsahu a užíval sa
v umění obidvoch konfesií. Protestantská em-
blematika vychádzala z názorov Melanchtono-
vých, jezuiti použili emblematiku v protirefor-