Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 69
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0073
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
69

grotesky, čo logicky súviselo s výtvarným myš-
lením osvědčeného karikaturistu, podobné, ako
pri příležitostných knižných ilustráciách Vilia-
ma Weisskopfa (1906—1964).23 Zo starších vý-
tvarníkův vy ví jali ilustrátorskú aktivitu Andrej
Kováčik (1889—1953), autor perokresbových
ilustrácií obligátně sprevádzajúcich text,26 Aurel
Kajlich (1901—1973), rozvíjajúci ilustráciu akva-
relům,2? a najplodnejší spomedzi nich Fedor
Klimáček (1913—1975). Ako spolupracovník
vydavatelstva Matice slovenskej, neskór Mla-
dých liet, vytvořil početný súbor ilustrácií knih
pre děti a mládež, ktorými obohatil realistická
polohu prejavu, spravidla v technike perokresby
a kolorovanej kresby. Doménou tohto autora
bola ilustrácia pre vyššie věkové skupiny dětí
a pre mládež.28 Z ďalšej vrstvy maliarov malí
vztah ku knižnej tvorbě Viliam Chmel, Ervín
Semian, Lubomír Kellenberger, Jozef Vrtiak,
Jozef Šturdík, a niektorí další. Napospol išlo
o výtvarných umelcov realistického cítenia, kto-
rí nastupovali do výtvarného života bezpro-
středné po oslobodení roku 1945. Zo stránky vý-
tvarno-názorovej k nim patří aj generačne
skúsenejší Eudovít 1 léčko. Celá táto skupina
výtvarníkov mala blízko k výtvarnej spolupráci
na knihe, a najma k ilustrovaniu, vďaka kres-
liarskej podstatě svojho výtvarného prejavu.
V. Chmel (1917—1961) mal k ilustrácií blízko
nielen vďaka vztahu ku kresbe ako vhodné
aplikovatelnému perovkovému podkladu. Istý
ilustratívny princip v zmocnění sa námětu je
zřejmý aj v niektorých volných výtvarných
prácach,29 kým zasa kresliarske ilustračně práce
preukazujú neraz polohu portrétnych štúdií.^o
V tvorbě E. Semiana (1921—1968) výtvarno-
-názorový paradox vo vztahu volnej a ilustrač-
nej práce vystupuje ešte výraznejšie: záměrně
dětsky naivný, primitivizujúci výtvarný charak-
ter prejavu zasiahol komorná malbu, avšak
v ilustráciách dominuje věcnější kresliarsky ná-
črt.Pevnejšie než predchádzajáci zakotvil
v knižnej tvorbě E. Kellenberger (1921—1971),
ktorého pósobenie nielenže nebolo příležitostné,
ale popři sástavnosti a početnosti výsledkov
představuje vyhraněná ilustrátorská špecializá-
ciu. Bola ňou, zrejme vďaka založeniu kresliar-
skeho prejavu, výtvarná spolupráca na vyda-


Eiídotát FtiPa, iÍMSírácia z Tcnihp; P. Dobšmskp,
SioveïisTcé rozprávky, 1953. Foto Ai. Veselp
niach dobrodružnej a vóbec mládežníckej lite-
ratáry.32 Popři prekladovej klasickej literatáre
věnoval pozornost aj domácej póvodnej tvorbě,
pričom vošiel do povedomia najma ako interpret
spisov Euda Ondřejova a niektorých dalších
autorov pre mládeži ,,Lubomír Kellenberger
nepatřil k ilustrátorům, ktorí chápu výtvarná
spoluprácu na knižnej tvorbě predovšetkým,
alebo výlučné v zmysle dekoratívneho poslania.
Bol zástancom tvořívej koncepcie sledujácej
ázky kontext s obsahom diela, raz v podobě
sprievodnej transpozície dej a, inokedy zasa
v duchu hlbšej interpretácie obsahu, rešpektu-
jác přitom vždy aspekt výtvarnej funkčnosti,
ideovosti a zároveň adresnosti svojej výtvarnej
práce".34 Polom posobnosti J. Šturdíka (1920)
ako ilustrátora boli prevažne básnické diela, ku
loading ...