DOI article:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0076
72
progresivně ilustrátorské úsilie V. Hložníka na-
chádza plodnú ozvěnu v rozvětvuj úcej sa tvoří-
vej špecializácii. Významnou devízou Hložníko-
vej koncepcie je chápanie krásnej knihy ako
celku, čo sa v praxi napínalo jednak kompono-
váním ilustrácií, berúc do úvahy edičný záměr
diela, charakter předlohy, zamýšlaný formát
a ďalšie zložky výtvarnej spolupráce a jednak
v priamej spoluúčasti knižného výtvarníka, spe-
cialistu na grafickú a typografickú úpravu kni-
hy — D. Šulca.
S pósobením D. Sulca (1912) v slovenskej
knižnej kultúre je organicky zviazaný vývin
krásnej knihy, najma vo fázach budovania zá-
kladov jej koncepcie. Ako dlhoročný grafický
upravovatel', resp. ,,výtvarný konstruktér"^
vydaní Matice slovenskej, vydavatelstva Tat-
ran, Mladých liet a dalších, presadzoval a tvorivo
realizoval úsilie o akceptovanie výtvarných as-
pektov knižnej tvorby. V kontinuitě s tradíciou
snáh o krásnu knihu u nás,53 na ktorej sa vý-
razné svojou tvorbou podielal, D. Šulc ako
prakticky ojedinělý představitel' knižného vý-
tvarníctva budoval základy tohto odvetvia v no-
vých spoločenských podmienkach pofebruáro-
vého vývinu. Až do nástupu nových tvořivých
sil v šesfdesiatych rokoch Šulc koncentroval vo
svojej práci všetky významné edičné podujatia,
a jeho vyhraněný přejav nechýba ani v obdo-
biach, keď sa ním upřednostňované principy
na širšej platformě akceptovali edičnou praxou
a realizovali v tvorbě početnějších následovní-
kův. Vo svojej tvorbě kládol doraz na typogra-
fickú stránku knihy, na úpravu textu, na roz-
vrh sadzby na stránke knihy. Odrazilo sa to
na výtvarné kultivovaných riešeniach dvoj stráň
bez ilustrácií, resp. titulov a obálok kníh.^ Ak
sa v riešení typografie knihy mohol oprieí o spo-
luprácu výtvarného umelca, autora ilustrácií
alebo grafických prvkov v knihe, na obálke,
frontispice, výsledok Šulcovho návrhu získal
umocňujúci faktor.^ D. Šulc v tvorbě uplatňuje
a v organizačnej či pedagogickej praxi presa-
dzuje kritérium dokonalosti všetkých jednotli-
vých zložiek zúčastněných na tvorbě krásnej
knihy s cielom harmonického celku. Je zástan-
com funkčnej úpravy před dekorativně ozdob-
nou formou, sledujúc čistotu a jednoduchost
výtvarných zásahov. Svoje dlhoročné skúsenosti
využil aj teoreticky.30 Aj keď v slovenskej kniž-
nej kultúre nechýbali úsilia o krásnu knihu,
aké reprezentoval D. Šulc a výtvarní umělci
so vzťahom ku knižnej tvorbě, ich principy
v období štyridsiatvch a páfdesiatych rokov ne-
dosiahli náležité zovšeobecnenie. Výtvarné rie-
šené knihy ako komplexně slovesno-výtvarné
artefakty boli výsledkom výnimočného záujmu
editorov a ich výskyt bol prakticky len ojedi-
nělý, relativné sústavnejší v oblasti krásnej
literatúry. Ťažiskom knižnej produkcie sa sledo-
vali přednostně ciele, ako pohotovost vydaní,
možnost vysokých nákladov. Výtvarná spolu-
práca sa často obchádzala alebo obmedzila na
obligátnu ilustráciu. Neboli zriedkavé konvenč-
ně riešenia obálok, opierajúce sa skór o výtvar-
né formy špecifické pre propagačnú grafiku,
než o knižné výtvarné návrhárstvo. V tomto
období bol velký kontrast medzi priemerom
produkcie a špičkovými výsledkami. Tento roz-
por vynikol aj na prvých ročníkoch súťaže Naj-
krajšie knihy Československa, ktorej hlavným
posláním bolo podnietiť rozvoj výtvarnej úrovně
knižných vydaní v celej šírke produkcie a edič-
ných skupin.57 Podstatnější priaznivý obrat na-
stal až vtedy, keď sa tažisko pozornosti o vý-
tvarné riešenie přesunulo z polohy dokonalých
jednotlivostí do polohy úsilia o krásnu knihu
v celkovej produkcii. Objektívnymi predpo-
kladmi na tento přesun bolo rozšírenie tvoři-
vých kapacit, prílev ilustrátorův so zmyslom
pre knižné výtvarníctvo, pre komplexně rieše-
nie krásnej knihy, ako aj rozvoj špecializovanej
grafickej úpravy, ale aj nevyhnutná edičná
báza, poskvtujúca priestor pre náročnejšie vý-
tvarné koncepcie.
Popři linii reprezentovanej V. Hložníkom
a jeho školou, paralelné s tvorbou ilustrátorov
— kresliarov, pósobí rad výtvarných umelcov,
ktorí ku knižnej tvorbě přistupuj ú z pozícií gra-
fického prejavu (Alojz Pepich, Július Szabó,
Orest Dubay, Ernest Zmeták, Robert Dúbravec,
Jozef Baláž a další). Ide nielen o kontext gra-
fickej ilustrácie a volnej grafickej tvorby, ale
o zámernú renesanciu klasických foriem kniž-
ného grafického umenia, pravda, z pozícií sú-
časných výtvarných názorov a vo vztahu k pri-
progresivně ilustrátorské úsilie V. Hložníka na-
chádza plodnú ozvěnu v rozvětvuj úcej sa tvoří-
vej špecializácii. Významnou devízou Hložníko-
vej koncepcie je chápanie krásnej knihy ako
celku, čo sa v praxi napínalo jednak kompono-
váním ilustrácií, berúc do úvahy edičný záměr
diela, charakter předlohy, zamýšlaný formát
a ďalšie zložky výtvarnej spolupráce a jednak
v priamej spoluúčasti knižného výtvarníka, spe-
cialistu na grafickú a typografickú úpravu kni-
hy — D. Šulca.
S pósobením D. Sulca (1912) v slovenskej
knižnej kultúre je organicky zviazaný vývin
krásnej knihy, najma vo fázach budovania zá-
kladov jej koncepcie. Ako dlhoročný grafický
upravovatel', resp. ,,výtvarný konstruktér"^
vydaní Matice slovenskej, vydavatelstva Tat-
ran, Mladých liet a dalších, presadzoval a tvorivo
realizoval úsilie o akceptovanie výtvarných as-
pektov knižnej tvorby. V kontinuitě s tradíciou
snáh o krásnu knihu u nás,53 na ktorej sa vý-
razné svojou tvorbou podielal, D. Šulc ako
prakticky ojedinělý představitel' knižného vý-
tvarníctva budoval základy tohto odvetvia v no-
vých spoločenských podmienkach pofebruáro-
vého vývinu. Až do nástupu nových tvořivých
sil v šesfdesiatych rokoch Šulc koncentroval vo
svojej práci všetky významné edičné podujatia,
a jeho vyhraněný přejav nechýba ani v obdo-
biach, keď sa ním upřednostňované principy
na širšej platformě akceptovali edičnou praxou
a realizovali v tvorbě početnějších následovní-
kův. Vo svojej tvorbě kládol doraz na typogra-
fickú stránku knihy, na úpravu textu, na roz-
vrh sadzby na stránke knihy. Odrazilo sa to
na výtvarné kultivovaných riešeniach dvoj stráň
bez ilustrácií, resp. titulov a obálok kníh.^ Ak
sa v riešení typografie knihy mohol oprieí o spo-
luprácu výtvarného umelca, autora ilustrácií
alebo grafických prvkov v knihe, na obálke,
frontispice, výsledok Šulcovho návrhu získal
umocňujúci faktor.^ D. Šulc v tvorbě uplatňuje
a v organizačnej či pedagogickej praxi presa-
dzuje kritérium dokonalosti všetkých jednotli-
vých zložiek zúčastněných na tvorbě krásnej
knihy s cielom harmonického celku. Je zástan-
com funkčnej úpravy před dekorativně ozdob-
nou formou, sledujúc čistotu a jednoduchost
výtvarných zásahov. Svoje dlhoročné skúsenosti
využil aj teoreticky.30 Aj keď v slovenskej kniž-
nej kultúre nechýbali úsilia o krásnu knihu,
aké reprezentoval D. Šulc a výtvarní umělci
so vzťahom ku knižnej tvorbě, ich principy
v období štyridsiatvch a páfdesiatych rokov ne-
dosiahli náležité zovšeobecnenie. Výtvarné rie-
šené knihy ako komplexně slovesno-výtvarné
artefakty boli výsledkom výnimočného záujmu
editorov a ich výskyt bol prakticky len ojedi-
nělý, relativné sústavnejší v oblasti krásnej
literatúry. Ťažiskom knižnej produkcie sa sledo-
vali přednostně ciele, ako pohotovost vydaní,
možnost vysokých nákladov. Výtvarná spolu-
práca sa často obchádzala alebo obmedzila na
obligátnu ilustráciu. Neboli zriedkavé konvenč-
ně riešenia obálok, opierajúce sa skór o výtvar-
né formy špecifické pre propagačnú grafiku,
než o knižné výtvarné návrhárstvo. V tomto
období bol velký kontrast medzi priemerom
produkcie a špičkovými výsledkami. Tento roz-
por vynikol aj na prvých ročníkoch súťaže Naj-
krajšie knihy Československa, ktorej hlavným
posláním bolo podnietiť rozvoj výtvarnej úrovně
knižných vydaní v celej šírke produkcie a edič-
ných skupin.57 Podstatnější priaznivý obrat na-
stal až vtedy, keď sa tažisko pozornosti o vý-
tvarné riešenie přesunulo z polohy dokonalých
jednotlivostí do polohy úsilia o krásnu knihu
v celkovej produkcii. Objektívnymi predpo-
kladmi na tento přesun bolo rozšírenie tvoři-
vých kapacit, prílev ilustrátorův so zmyslom
pre knižné výtvarníctvo, pre komplexně rieše-
nie krásnej knihy, ako aj rozvoj špecializovanej
grafickej úpravy, ale aj nevyhnutná edičná
báza, poskvtujúca priestor pre náročnejšie vý-
tvarné koncepcie.
Popři linii reprezentovanej V. Hložníkom
a jeho školou, paralelné s tvorbou ilustrátorov
— kresliarov, pósobí rad výtvarných umelcov,
ktorí ku knižnej tvorbě přistupuj ú z pozícií gra-
fického prejavu (Alojz Pepich, Július Szabó,
Orest Dubay, Ernest Zmeták, Robert Dúbravec,
Jozef Baláž a další). Ide nielen o kontext gra-
fickej ilustrácie a volnej grafickej tvorby, ale
o zámernú renesanciu klasických foriem kniž-
ného grafického umenia, pravda, z pozícií sú-
časných výtvarných názorov a vo vztahu k pri-