Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

77


Æbin, Brimous/ci/, iřMsírócia z D' AMÍTtoi/, Póví
kráf, Í980. Foío M. Veseíý

než transpozícia jeho jednotlivých motívov do
reci obrazu (Twain, Andersen, Cervantes atď.).^
V ilustráciách k literatúre pre nižšie věkové
skupiny adresátov Brunovský svoj přejav vo
váčšej miere přepojuje na obsah literárnej před-
lohy ýc Ilustračný přejav A. Brunovského sa stal
východiskom pre plejádu následovníkův spo-
medzi umělcových žiakov.^ Brunovským ilus-
trované knihy patria napospol do kategorie
krásných knih, čo súvisí jednak so samým prí-
stupom umelca ku knižnej tvorbě ako komplex-
nému artefaktu, jednak s pósobením knižného
výtvarníka Lubomíra Krátkého (1939), ktorého
tvořivá aktivita zasiahla aj viacero Brunovského
knižných ilustráciíýs Okrem Krátkého graficky
upravovali ďalšie knihy Ján Švec a D. Šulc.^
Spoluúčasťou grafických upravovatel'ov na
stále širšom okruhu knižných vydaní získala
slovenská knižná kultúra v úsilí o krásnu knihu
novů kvalitu. Toto úsilie sa stávalo od šesťdesia-
tych rokov stále sústavnejším a výsledky vý-

tvarné náročnějšími. Méta priekopníkov knižné-
ho umenia — tvořit knihu ako celistvý výtvar-
ný artefakt — stávala sa stále reálnejšou. Slo-
venské knižné umenie a ilustrácia sa úspěšně
presadzovali na medzinárodných konfrontá-
ciách, a v druhej polovici šesfdesiatych rokov
dozreli podmienky, aby jedno z týchto medzi-
národných podujatí vzniklo a zakotvilo v Bra-
tislavě.^ Na pozitívnom vývine má podiel aj
Viera Bombová (1932), ktorá rozvij a svoj ilus-
tračný přejav so zámerom vytvořit netradičnou
formou emotivně a myšlienkovo invenčný obraz
výtvarných predstáv, inšpirovaných určitým
ideovým zdrojom. A keďže týmto zdrojom bývá
spravidla tradícia národněj kultúry, výraz jej
práč je odvodený z koloritu, rytmu a dekoratív-
nosti originálneho ludového svoj rázu. Túto cha-
rakteristická ilustrátorskú polohu Bombovej
však predchádzala velmi sústredená fáza so-
ciálno-expresívneho prejavu k literárnym před-
lohám realistickej orientácie a sociálneho pod-
textu (J. Bodenek, J. Wolker, J. G. Tajovský,
P. Jilemnický)^! Spolu so změněnými literár-
nymi podkladmi přeorientovala Bombová svoje
výrazové prostriedky v duchu zásady indivi-
duálneho přístupu k jednotlivej knihe. Táto
druhá poloha, ktorá sa však nestala trvalou,
o čom svedčia návraty k sociálně motivovanej
tematike po rokoch,8- zahrňuje široký register
literárnych žánrov, ktorých obsah pramení
v odkaze slovesnej tradicie domácej i iných,
neraz velmi vzdialených kultúr.83 Kým v prá-
cach s převahou sociálnej motivácie převažovala
kresliarska a grafická čierno-biela ilustrácia,
v dekoratívnej polohe dominuje farba ako nosi-
tel výrazu. Sú to cykly kompozícií len volné
inšpirované textom. Myšlienková súvislost, ale-
bo ešte skór adekvátnost ilustrácií v polohe
básnivej představy, vytvára voči literárnemu
obsahu viac výtvarnú paralelu, než jeho vý-
tvarná transpozíciu. Vysoký stupeň štylizácie
artefaktov, postáv a iných javov v duchu folk-
lórnej proveniencie je zdroj om charakteristic-
kého monumentalizujúceho výrazu.
Tendencia ilustračného prejavu založeného
na vysokom stupni dekoratívnej štylizácie je
trvalou zložkou vývinu knižného umenia u nás,
a významom autorského zastúpenia, ako aj vý-