DOI article:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0083
79
raznej farebnosti a tvarov. Záměrná črta detskej
výtvarnosti, typická dekoratívna štylizácia,
využívanie symboliky a charakteristickej orna-
mentiky, to sú niektoré z výrazových prostried-
kov Cipárových ilustrácií. Jeho ilustrátorské
dielo možno rozdělit do skupiny kresliarskych
výtvarných komentárov textu, s dórazom na
vynaliezavú podporu obsahu nápadmi navýše,
a s charakteristickou črtou humoreskného pod-
textu,*^ a do ďalšej, v poslednom období závaž-
né jšej skupiny ilustrácií, kde je v popředí de-
koratívna štylizácia motivu, tvarov, farieb, ako
zdroj radostného, optimistického výrazu.92 Do
istej miery aj V. Gergelová (1930) namiesto
klasického rozprávkového světa upřednostňuje
civilisticky motivované kompozície na základe
literárnych príbehov, postáv a javov. Ilustruje
diela súčasnej povodnej spisby, ako aj reedície.93
V nových výtvarných verziách starších literár-
nych práč sleduje ilustračný přejav blízky adre-
sátom přítomnosti. Jej ilustrátorské práce cha-
rakterizuje výrazný stupeň poetizácie obsahu
v polohe dekorativně štylizovaného maliarskeho
podania.94 Ako M. Cipár, aj V. Gergelová ilus-
tráciu komponuje z aspektu budúceho knižného
uplatnenia, rátá s riešením dvojstrany a ak-
tivně spolupracuje s grafickým upravovatelom.
Preto knihy ilustrované týmito výtvarníkmi
zváčša optimálně spíňajú kritériá krásnéj kni-
hy.93 Medzi našich najskúsenejších ilustrátorov
patří Mária Želibská (1913). Jej tvorba má vy-
hraněný charakter, vďaka příznačnému lyrizu-
júcemu výrazu. Tiež uplatňuje dekorativně šty-
lizovanú formu podania, avšak ilustrácie popři
celkovej výtvarnej reakcii na dielo zahrňujú po-
měrně značný vzťah k detailu příběhu a jeho
pretlmočeniu. Ilustrácie M. Zelibskej spájajú
v sebe akceptovanie realisticky dókladnej súhry
s obsahom textu, a zároveň sledujú výtvarné
poetizačné ladenie diela.96 ,,Umělecká tvorba Ze-
libskej je zakotvená v spoločenskom vědomí naj-
ma osobitosfou a ojedinelosfou výtvarného štýlu
v našej súčasnej umeleckej kultúre. Hodnota jej
diela však nespočívá iba v tejto osobitosti, ale
najma v hlboko fudskej, citovo kladné inšpiru-
júcej interpretácii zážitku z reálne jestvujúceho
světa, aj světa z rozprávkovej fantázie".97
V období šesídesiatych a sedemdesiatych ro-
Mirostau Cipár, iiasfrácia z Tcniht/; M. Ďnríčkouá,
Dunajská kráiťouná, Ü98F Foto M. Vese%
kov sa v oblasti knižného umenia a ilustrácie
vzájomne dopíňa a na širokej autorskej základní
uplatňuje viacero generačných vrstiev. Kým
v predchádzajúcich obdobiach bolo istým pozi-
tívom už to, ak maliar či grafik aj ilustroval,
potom od konca páfdesiatych rokov sa rozrás-
tol počet výtvarníkov špecializovaných na spo-
luprácu v knižnej kultúre. Napokon, v ďalšej
vývinovej etape zaznamenáváme ešte užšiu
špecializáciu na základe diferenciácie ilustrá-
torských poloh, vztahu k určitým literárnym
žánrom, alebo podlá postoj ov k určitým kniž-
ným koncepciám a edičným programom. Vy-
davatelstvá v tomto období disponovali už do-
statočne širokými okruhmi výtvarných spolu-
pracovníkův, aby sa požiadavky na krásnu
knihu mohli velmi adekvátně realizovat prak-
ticky vo všetkých edičných oblastiach. Systém
výtvarného riešenia edícií i jednotlivých kniž-
ných titulov vnáša do knižnej kultúry výraznú
vizuálnu špecifikáciu výsledkov z výtvarných
raznej farebnosti a tvarov. Záměrná črta detskej
výtvarnosti, typická dekoratívna štylizácia,
využívanie symboliky a charakteristickej orna-
mentiky, to sú niektoré z výrazových prostried-
kov Cipárových ilustrácií. Jeho ilustrátorské
dielo možno rozdělit do skupiny kresliarskych
výtvarných komentárov textu, s dórazom na
vynaliezavú podporu obsahu nápadmi navýše,
a s charakteristickou črtou humoreskného pod-
textu,*^ a do ďalšej, v poslednom období závaž-
né jšej skupiny ilustrácií, kde je v popředí de-
koratívna štylizácia motivu, tvarov, farieb, ako
zdroj radostného, optimistického výrazu.92 Do
istej miery aj V. Gergelová (1930) namiesto
klasického rozprávkového světa upřednostňuje
civilisticky motivované kompozície na základe
literárnych príbehov, postáv a javov. Ilustruje
diela súčasnej povodnej spisby, ako aj reedície.93
V nových výtvarných verziách starších literár-
nych práč sleduje ilustračný přejav blízky adre-
sátom přítomnosti. Jej ilustrátorské práce cha-
rakterizuje výrazný stupeň poetizácie obsahu
v polohe dekorativně štylizovaného maliarskeho
podania.94 Ako M. Cipár, aj V. Gergelová ilus-
tráciu komponuje z aspektu budúceho knižného
uplatnenia, rátá s riešením dvojstrany a ak-
tivně spolupracuje s grafickým upravovatelom.
Preto knihy ilustrované týmito výtvarníkmi
zváčša optimálně spíňajú kritériá krásnéj kni-
hy.93 Medzi našich najskúsenejších ilustrátorov
patří Mária Želibská (1913). Jej tvorba má vy-
hraněný charakter, vďaka příznačnému lyrizu-
júcemu výrazu. Tiež uplatňuje dekorativně šty-
lizovanú formu podania, avšak ilustrácie popři
celkovej výtvarnej reakcii na dielo zahrňujú po-
měrně značný vzťah k detailu příběhu a jeho
pretlmočeniu. Ilustrácie M. Zelibskej spájajú
v sebe akceptovanie realisticky dókladnej súhry
s obsahom textu, a zároveň sledujú výtvarné
poetizačné ladenie diela.96 ,,Umělecká tvorba Ze-
libskej je zakotvená v spoločenskom vědomí naj-
ma osobitosfou a ojedinelosfou výtvarného štýlu
v našej súčasnej umeleckej kultúre. Hodnota jej
diela však nespočívá iba v tejto osobitosti, ale
najma v hlboko fudskej, citovo kladné inšpiru-
júcej interpretácii zážitku z reálne jestvujúceho
světa, aj světa z rozprávkovej fantázie".97
V období šesídesiatych a sedemdesiatych ro-
Mirostau Cipár, iiasfrácia z Tcniht/; M. Ďnríčkouá,
Dunajská kráiťouná, Ü98F Foto M. Vese%
kov sa v oblasti knižného umenia a ilustrácie
vzájomne dopíňa a na širokej autorskej základní
uplatňuje viacero generačných vrstiev. Kým
v predchádzajúcich obdobiach bolo istým pozi-
tívom už to, ak maliar či grafik aj ilustroval,
potom od konca páfdesiatych rokov sa rozrás-
tol počet výtvarníkov špecializovaných na spo-
luprácu v knižnej kultúre. Napokon, v ďalšej
vývinovej etape zaznamenáváme ešte užšiu
špecializáciu na základe diferenciácie ilustrá-
torských poloh, vztahu k určitým literárnym
žánrom, alebo podlá postoj ov k určitým kniž-
ným koncepciám a edičným programom. Vy-
davatelstvá v tomto období disponovali už do-
statočne širokými okruhmi výtvarných spolu-
pracovníkův, aby sa požiadavky na krásnu
knihu mohli velmi adekvátně realizovat prak-
ticky vo všetkých edičných oblastiach. Systém
výtvarného riešenia edícií i jednotlivých kniž-
ných titulov vnáša do knižnej kultúry výraznú
vizuálnu špecifikáciu výsledkov z výtvarných