Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

íwíeriér Me počas prieskMmM. Foío T. Leůcnerová

Začali ju zistovacím prieskumom, aby sa pre-
dovšetkým našli příčiny devastácie a aby sa
zřstil stupeň deštrukcie všetkých spolukompo-
nentov tejto kultúrnej pamiaky. Ďalej bolo po-
třebné sondážou spresnif faktografiu jej staveb-
ného vývoja a získat hodnověrné údaje o roz-
sahu a stave zachovaných architektonických
a výtvarných prvkov, ktoré v slede stáročí po
sebe zanechali jednotlivé úpravy. Túto náročnú
úlohu bolo potřebné zverit skúsenému restau-
rátorovi, rozhïadenému v problematike ochrany
nehnutelných pamiatok a špecializovanému na
reštaurovanie nástěnných malieb. Takáto úloha
kladie vysoké nároky na úsudok skúmajúceho,
ktorého spósobilost pre činnost tohto druhu
závisí od praxou nadobudnutých schopností:
a) vediet predbežne odhadnút celkovú situáciu
v skúmanom objekte a upriamiť výskům správ-
ným smerom, b) dokázat v maximálně možnej
miere vyčerpat nálezové možnosti, skryté v or-
ganizme skúmaného objektu, aby sa koncepcia,
zvolená na základe konkrétných údajov správy
o výskume v dalších štádiách akcie už nemusela
prispósobovat neskorším náhodným objavom,
c) vystihnút súvislosti medzi postupné objavo-
vanými nálezmi, d) pochopit, v čom spočívá pa-
miatková hodnota jednotlivých nálezov ako ta-
kých, i vo vztahu k celku, to znamená, posúdit,
ktoré nálezy stačí zdokumentovat a ktoré si
zaslúžia, aby sa ponechali vo vizuálně prístup-
nom stave. Od týchto schopností závisí odborná

úroveň nálezovej správy a reštaurátorského zá-
měru, ktoré pamiatkovým orgánom slúžia ako
podklad na vypracovanie pamiatkového záměru
a majú teda značný vplyv na kvalitu konečného
výsledku.
Pamiatkové středisko pověřilo prieskumom
Alberta Leixnera, lebo vědělo o jeho značnom
podiele na zavedení načrtnutého prieskumového
systému do praxe pamiatkovej starostlivosti na
Slovensku v priebehu prvej polovice šesťdesia-
tych rokov. Navýše, už vtedy ho reprezentovalo
niekolko příkladné zvládnutých reštaurátor-
ských úloh.5 Leixner ostal potom zapojený do
akcie až do jej skončenia dvojakým spósobom:
a) dostal za úlohu reštaurovat nástěnné malby
a kamenné články výtvarného charakteru, b)
názorová zhoda medzi autorom prieskumu a pa-
miatkovým orgánom zodpovědným za celkový
konečný výsledok viedla k tomu, že Leixnerovi
zverili aj odborný dozor nad všetkými, postupné
vykonávanými prácami technického rázu, po-
třebnými pri obnově žípskeho kostola. Zmysel
kvalifikovaného dozoru pri obnově kultúrnych
pamiatok vyplývá z komplexnosti podobných
úloh. Spravidla sa na nich okrem reštaurátora
zúčastňuje celý rad profesií, ktorých činnost
bezpodmienečne třeba zladit a priebežne usměr-
ňovat so zretefom na zachovanie vlastných pa-
miatkových hodnot objektu. To znamená, že
všetky činnosti, počnúc vysoko kvalifikovanými
technickými prácami až po najpodřadnéjšie po-
mocné, musia byt podriadené jednak všeobec-
ným kritériám ochrany pamiatok viac-menej
konštantného charakteru a okrem toho aj varia-
bilným požiadavkám reštaurátorskej koncepcie,
závislej vždy od individuálneho charakteru jed-
notlivých konkrétných úloh.
Póvodným zámerom pamiatkového orgánu,
ktorý v Zipe převzal aj funkciu investora, bola
iba záchrana bezprostredne ohrozenej svatyně
a nástěnných malieb v nej. Ostatně časti ob-
jektu mali byt přitom iba informativně preskú-
mané a účelovo opravené. Keď sa však našli
středověké nástěnné malby aj na východnej
stene Iode a keď vysvitlo, v akom rozsahu je
hmota stropu i chóru deštruovaná červotočom
i vlhkosťou, uznali pamiatkové orgány za po-
třebné reštaurovat celý objekt a prezentovat ho