15
výška obrazu na pohyblivom křídle bez rámu 101,5 cm,
jeho šířka 98 cm, jeho šířka s rámom 118 cm, šířka lišty
rámu na pohyblivom křidle 10,7 cm, šířka prostrednej de-
liacej lišty pohyblivého křídla 9,5 cm, výška obrazu na
zadnom nepohyblivom křídle 106,5 cm, jeho sirka 102,8
cm, sirka lišty rámu na zadnom nepohyblivom křídle
7,2 cm, šířka prostrednej deliacej lišty na zadnom ne-
pohvblivom křídle 7,7 cm. Reštaurovala v rokoch 196.2—
1964 M. Snoločníková. Nadstavec s fiálami má 3 balda-
chýny v střede s postavou sv. Ladislava, výška 144 cm,
Do stranách vpravo sv. Alžběta Uhorská (?), výška 56 cm.
sv. Egídius, výška 64 cm. vl’avo svätica bez atribútu. výška
52 cm, sv. Adalbert, výška 65 cm. Plastiky z nadstavca,
archu, baldachýny nad archou, v predele a v bočných vý-
klenkoch, predelu. fiály, kraby, rozety deliace prolamo-
vané zábradlie a rámy obrazov reštauroval J. Bartl. Na
predele v dvoch nárožných nikách stáli gotické plastiky,
v 19. storočí nahradené neogotickými. Vl’avo to bola sv.
Cecil’a, vpravo okřídlený anjel. Krátko po ukončení res-
taurátorských práč roku 1964 boli tieto novodobé doplňky
z výklenkov odcudzené. Medzičasom sa stratila aj vyřezá-
vaná ovečka vpravo z výjavu Klaňanie troch kráTov. Jazd-
ci na koňoch sprevádzajúci králov sú povodní a goticky
polychrómovaní. Na ústrednom reliéfe Narodenia stojace
2 postavy pastierov do póvodného reliéfu nepatřili, preto
sa po reštaurovaní na toto miesto nevrátili. Reštauroval
Fr. Sysel.
14 Výjavy tabulových malieb všetkých troch cyklov
hlavného oltára sv. Alžběty v Košiciach reštauroval v ro-
koch 1952—1959 prof. K. Veselý. Na začiatočnej fáze práč
sa v rokoch 1952—1956 zúčastnila aj M. Snoločníková,
ktorá pri rozobratí a reštaurovaní oltára Narodenia z kos-
tela sv. Egídia v Bardejove v rokoch 1962—1964 rnala
možnosť porovnávat technické riešenia, použité materiály
a polychrómovanie obidvoch súborov tabulových malieb.
Prieskum povodných vrstiev bardejovských obrazov okrem
iného ukázal, že farba tu nie je menej významná ako kres-
ba, že je svojprávnym prvkom, ktorý možno hodnotit ako
najmarkantnejší výrazový prostriedok. Získané poznatky
zdorazňujú potřebu podrobnejšej analýzy košických cyk-
lov, ktorých technické faktory nie sú paralelné s bar-
dejovskými. Uvádzame ich ako stručné podklady pre
syntézu na výpomoc budúcim výskumom. Poznanie umož-
nil transfer farebnej vrstvy z červotočom celkom zni-
čených dosák bardejovských obrazov na nové viacvrstvo-
vé podklady s parketážou z dřeva a kovu v rokoch 1962—
1964.
15 Vo viacerých kompozíciách obrazov pašiového cyklu
majster použil okrem Schongauerových aj Dürerove gra-
fické predlohv. Viaceré detaily postáv obměnil, kombino-
val počet postáv a samostatné riešil motivy krajin.
JC DIVALD, K. : c. d„ s. 114; RADOCSAY, D.r A kö-
zépkori Magyarország tábláképfestészete. Budapest 1955;
VACULÍK, K. : c. d„ s. 74; HOMOLKA, J. : c. d„ s. 230.
17 DIVALD, K. : c. d., s. 133.
18 Literatůra nazýva prístavok kaplnkou Šerédyovcov,
ktorí tu mali rodinnú hrobku, resp. tumbu s náhrobným
kameňom z červeného mramoru z čias okolo roku 1557.
Polychrómia volných plastik v arche oltára Veroniky
Magerovej, reliéfov predných stráň krídiel, architektonic-
kých častí skříně, najma však sochárskej výzdoby vyřezá-
vaného nadstavca je podnes v havarijnom stave kvóli
uvofneniu sa od podkladu a hrubo nanesenému kriedova-
niu s premafbami. Na mnohých miestach farba s origi-
nálnou vrstvou už opadala, červotočom napadnuté dřevo
je obnažené a spráchnivené, čo sťažuje porovnanie jemnosti
opracovania dlátom a napokon aj bližšie určenie autor-
stva.
19 RADOCSAY, D. : c. d„ s. 154.
29 DIVALD, K. : c. d„ s. 120; RADOCSAY, D. : c. d„
s. 151, 155.
21 DOERING-HARTIG, O.: Christliche Symbole. Freiburg
1940, s. 162, 169.
22 PODHRADSKY, G.: Lexikon der Liturgie. Innsbruck
1967, s. 14, 15, 20, 25, 26.
23 JANKOVIČ, V.: Neskorý feudalizmus a jeho kríza
před buržoáznou revolúciou 1848. In: Dějiny Bardejova,
s. 116, 1'17, 118, 124.
O npoßjieivie ajiraps Pojk^chms b Eap^enoBe
Abtop b cbocm paSoTe paccMaTpMBaeT roTHnecKnň
CTBopiaTbiň ajiTapb b uepKBM Cbhtoto DrnflMíi b Bap,ne-
mobc, othochiummch k nepi-iony okojio 1490-ro ro.ua, koto-
Pmm ona pecTaspupoBajia. Ona hpmxoamt k saKjnoueHino,
HTO KapTMHbl TOp>KCCTBCHHbIX CTOpOH 3T0T0 ajITapíI TeMa-
TMneCKM TWKfleCTBeHHbl C KapTMHaMM aflBCHTHOrO LpîKJia
3aKpbiToro rJiaBHoro ajiTapn Cbhtom AjukGctm nepno.ua
1474—1477 roflOB b koiumiikom KachenpaiibHOM coßope
M hto o6a HaSopa Sbíjím co3flaHbi no MKOHOrpacjmnecKM
TOJKfleCTBCHHblM 06pa3IjaM, OTJIMHaKHyMMCH OflHaKO no
BpeivieHM. Abtop CHMaTCT, hto KonimjKMe pocnncM bo3hmk-
jim no Bojíce «peBHeiviy aiibSoMy o6pa3ijOB HeM3Becmoro
MaCTCpa, B TO BpeMB K3K SapflCMOBCKMe pocnMCM 6bIJIM
co3flanbi no Sojiee HOBOMy nepepaßoTannoMy ajibßoiviy
oSpaaqoB Maprana lUonrayepa. Abtop pocnMceň 6ap«e-
ňoBCKoro ajiTapu no CBoeiwy ypoBHio npeBBiniaeT kolumli-
Koro aBTopa: y nero 6onee yBepeHHbiň piicynoK, on mc-
noJiB3yeT Sojiee SoraTbiíi kojiopmt, on caM Sojiee apynn-
poBan n tcxhuhcckm pa3BMT. Ero mms imm noxa eine
HeM3BeCTHO, HO Ha OCHOBaHMM aH3JIM3a ero CTMJia MOJKHO
výška obrazu na pohyblivom křídle bez rámu 101,5 cm,
jeho šířka 98 cm, jeho šířka s rámom 118 cm, šířka lišty
rámu na pohyblivom křidle 10,7 cm, šířka prostrednej de-
liacej lišty pohyblivého křídla 9,5 cm, výška obrazu na
zadnom nepohyblivom křídle 106,5 cm, jeho sirka 102,8
cm, sirka lišty rámu na zadnom nepohyblivom křídle
7,2 cm, šířka prostrednej deliacej lišty na zadnom ne-
pohvblivom křídle 7,7 cm. Reštaurovala v rokoch 196.2—
1964 M. Snoločníková. Nadstavec s fiálami má 3 balda-
chýny v střede s postavou sv. Ladislava, výška 144 cm,
Do stranách vpravo sv. Alžběta Uhorská (?), výška 56 cm.
sv. Egídius, výška 64 cm. vl’avo svätica bez atribútu. výška
52 cm, sv. Adalbert, výška 65 cm. Plastiky z nadstavca,
archu, baldachýny nad archou, v predele a v bočných vý-
klenkoch, predelu. fiály, kraby, rozety deliace prolamo-
vané zábradlie a rámy obrazov reštauroval J. Bartl. Na
predele v dvoch nárožných nikách stáli gotické plastiky,
v 19. storočí nahradené neogotickými. Vl’avo to bola sv.
Cecil’a, vpravo okřídlený anjel. Krátko po ukončení res-
taurátorských práč roku 1964 boli tieto novodobé doplňky
z výklenkov odcudzené. Medzičasom sa stratila aj vyřezá-
vaná ovečka vpravo z výjavu Klaňanie troch kráTov. Jazd-
ci na koňoch sprevádzajúci králov sú povodní a goticky
polychrómovaní. Na ústrednom reliéfe Narodenia stojace
2 postavy pastierov do póvodného reliéfu nepatřili, preto
sa po reštaurovaní na toto miesto nevrátili. Reštauroval
Fr. Sysel.
14 Výjavy tabulových malieb všetkých troch cyklov
hlavného oltára sv. Alžběty v Košiciach reštauroval v ro-
koch 1952—1959 prof. K. Veselý. Na začiatočnej fáze práč
sa v rokoch 1952—1956 zúčastnila aj M. Snoločníková,
ktorá pri rozobratí a reštaurovaní oltára Narodenia z kos-
tela sv. Egídia v Bardejove v rokoch 1962—1964 rnala
možnosť porovnávat technické riešenia, použité materiály
a polychrómovanie obidvoch súborov tabulových malieb.
Prieskum povodných vrstiev bardejovských obrazov okrem
iného ukázal, že farba tu nie je menej významná ako kres-
ba, že je svojprávnym prvkom, ktorý možno hodnotit ako
najmarkantnejší výrazový prostriedok. Získané poznatky
zdorazňujú potřebu podrobnejšej analýzy košických cyk-
lov, ktorých technické faktory nie sú paralelné s bar-
dejovskými. Uvádzame ich ako stručné podklady pre
syntézu na výpomoc budúcim výskumom. Poznanie umož-
nil transfer farebnej vrstvy z červotočom celkom zni-
čených dosák bardejovských obrazov na nové viacvrstvo-
vé podklady s parketážou z dřeva a kovu v rokoch 1962—
1964.
15 Vo viacerých kompozíciách obrazov pašiového cyklu
majster použil okrem Schongauerových aj Dürerove gra-
fické predlohv. Viaceré detaily postáv obměnil, kombino-
val počet postáv a samostatné riešil motivy krajin.
JC DIVALD, K. : c. d„ s. 114; RADOCSAY, D.r A kö-
zépkori Magyarország tábláképfestészete. Budapest 1955;
VACULÍK, K. : c. d„ s. 74; HOMOLKA, J. : c. d„ s. 230.
17 DIVALD, K. : c. d., s. 133.
18 Literatůra nazýva prístavok kaplnkou Šerédyovcov,
ktorí tu mali rodinnú hrobku, resp. tumbu s náhrobným
kameňom z červeného mramoru z čias okolo roku 1557.
Polychrómia volných plastik v arche oltára Veroniky
Magerovej, reliéfov predných stráň krídiel, architektonic-
kých častí skříně, najma však sochárskej výzdoby vyřezá-
vaného nadstavca je podnes v havarijnom stave kvóli
uvofneniu sa od podkladu a hrubo nanesenému kriedova-
niu s premafbami. Na mnohých miestach farba s origi-
nálnou vrstvou už opadala, červotočom napadnuté dřevo
je obnažené a spráchnivené, čo sťažuje porovnanie jemnosti
opracovania dlátom a napokon aj bližšie určenie autor-
stva.
19 RADOCSAY, D. : c. d„ s. 154.
29 DIVALD, K. : c. d„ s. 120; RADOCSAY, D. : c. d„
s. 151, 155.
21 DOERING-HARTIG, O.: Christliche Symbole. Freiburg
1940, s. 162, 169.
22 PODHRADSKY, G.: Lexikon der Liturgie. Innsbruck
1967, s. 14, 15, 20, 25, 26.
23 JANKOVIČ, V.: Neskorý feudalizmus a jeho kríza
před buržoáznou revolúciou 1848. In: Dějiny Bardejova,
s. 116, 1'17, 118, 124.
O npoßjieivie ajiraps Pojk^chms b Eap^enoBe
Abtop b cbocm paSoTe paccMaTpMBaeT roTHnecKnň
CTBopiaTbiň ajiTapb b uepKBM Cbhtoto DrnflMíi b Bap,ne-
mobc, othochiummch k nepi-iony okojio 1490-ro ro.ua, koto-
Pmm ona pecTaspupoBajia. Ona hpmxoamt k saKjnoueHino,
HTO KapTMHbl TOp>KCCTBCHHbIX CTOpOH 3T0T0 ajITapíI TeMa-
TMneCKM TWKfleCTBeHHbl C KapTMHaMM aflBCHTHOrO LpîKJia
3aKpbiToro rJiaBHoro ajiTapn Cbhtom AjukGctm nepno.ua
1474—1477 roflOB b koiumiikom KachenpaiibHOM coßope
M hto o6a HaSopa Sbíjím co3flaHbi no MKOHOrpacjmnecKM
TOJKfleCTBCHHblM 06pa3IjaM, OTJIMHaKHyMMCH OflHaKO no
BpeivieHM. Abtop CHMaTCT, hto KonimjKMe pocnncM bo3hmk-
jim no Bojíce «peBHeiviy aiibSoMy o6pa3ijOB HeM3Becmoro
MaCTCpa, B TO BpeMB K3K SapflCMOBCKMe pocnMCM 6bIJIM
co3flanbi no Sojiee HOBOMy nepepaßoTannoMy ajibßoiviy
oSpaaqoB Maprana lUonrayepa. Abtop pocnMceň 6ap«e-
ňoBCKoro ajiTapu no CBoeiwy ypoBHio npeBBiniaeT kolumli-
Koro aBTopa: y nero 6onee yBepeHHbiň piicynoK, on mc-
noJiB3yeT Sojiee SoraTbiíi kojiopmt, on caM Sojiee apynn-
poBan n tcxhuhcckm pa3BMT. Ero mms imm noxa eine
HeM3BeCTHO, HO Ha OCHOBaHMM aH3JIM3a ero CTMJia MOJKHO