Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

17

Štefan Tarner — bardejovský rezbár?

IVAN CHALUPECKÝ

V súvislosti s oltárom Narodenia v Bardejove
nemóžeme sa vyhnúť problému jeho autorstva. Na
Slovensku sotva poznáme město, ktoré by málo
archív taký bohatý na písomnosti z 15.-16. storo-
čia ako Bardejov. V úradných i účtovných knihách
nachádzame nejednu zmienku o maliaroch a rez-
bároch, neraz aj s údajom o práci na určitom
objekte. Často však objekt nie je vyslovené urče-
ný, alebo práca nie je podrobné rozpísaná, či autor
presne pomenovaný. Vtedy si neraz pomáháme lo-
gickými kombináciami. Ich výsledky by však mali
spočívat jednak na presnom a kritickom využití
příslušného údaja v prameňoch, jednak by sa vždy
mali uvádzať a citovat s rezervou. Stává sa však,
že niekto uvedie do literatúry na základe nepres-
nej citácie či interpretácie prameňa údaj, ktorý sa
Potom v literatuře petrifikuje a ostatní bádatelia
ho preberajú ako dokázaný fakt. Tak sa dostal do
odbornéj literatúry aj Štefan Tarner z Bardejova
ako rezbár. O jeho tvorbě sa uvažuje, polemizuje
a prejavuje sa aj úsilie o vymedzenie jeho diela.
Zaoberá sa ním dokonca aj Dénes Radocsay, kto-
rý mu připisuje nielen oltář Veroniky Magerovej,
ale aj oltář sv. Alžběty a dokonca i oltář Narode-
nia,1 napriek názoru Jozefa Mihalika, že Tarner
bol iba kupcom, ktorý zhotovenie oltára sprostred-
koval.2 Opiera sa o nepresnú citáciu z účtovnej
knihy Bratstva P. Márie Matky Milosrdenstva
z Bardejova, podl'a ktorej dostal Š. Tarner roku
1484 (sic!) v Bardejove za mariánsku sochu 15
zlatých a 67 denárov.3 Keďže uvedená účtovná
kniha dodnes jestvuje,4 móžeme si údaj preveriť
a spresniť. Lenže tu vychádza najavo niečo celkom
mé.

Pre lepšie pochopenie příslušného zápisu třeba
vysvětlit, že ide o bratstvo založené roku 1449,5
ktoré združovalo významnějších mešťanov a v 16.
storočí bolo dokázatelne zapojené do výroby a ob-
chodu s plátnom.6 V jeho představenstvo nachá-
dzame mená kupcov a výrobcov plátna: napr. ro-
ku 1489 to boli Michal Reusz, Jeronymus Hantcz-
ko a Mathias Schwarcz.7 Tito preberali po zvolení
do správy kapitál bratstva, ktorý však nebol vy-
soký.8 Z něho vyplácali pisára, duchovného, hra-
dili výdavky na svoj patronátny oltář - na jeho
údržbu i zvelaďovanie - i na majetok bratstva.
Výdavky i příjmy od členov a iných darcov, při-
padne zo zbierok, zúčtovali niekolkokrát ročně
v uvedenej knihe. Pravda, zápisy nie sú vždy
exaktné, neraz sú nezrozumitel'né a neúplné. A to
je aj v případe účtov spomínajúcich Š. Tarnera.
Kvóli lepšiemu prehladu všimnime si všetky zá-
pisy z viacerých účtovných období (uvedené sú
slovom: Exposita) roku 1489 - lebo ide o tento
rok a nie o rok, na ktorý sa odvolává D. Radocsay
- týkajúce sa umeleckej činnosti, oltárov alebo
obrazov, a to presne podl'a riadkov, ako sú zapí-
sané v uvedenej knihe9:
Exposita: Severino pictori fl. 1/2 ad racionem
pro cerda d. 33 ad imaginem
ad imaginem beate virginis pro auro fl. 5
pro creta fl. 1/2
Exposita: pictori organiste fl. 1/2
Exposita: pro auro ad imaginem fl. 1 1/2 d. 16
pro coloribus d. 9, pictori pro Imagine
fl. 6
Exposita : organite pictori fl. 4
Severino pictori fl. 2 d. 53 d. pro panno