Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

55

talent. Právom sa im vytýká skutečnost, že maliari
týchto obrazov bolí iba interpretmi „uměleckých"
zámerov na provincionálnej úrovni a ich přístupy
nemajú kvality tvořivého charakteru, že nedoká-
zali tvořivým spósobom riešiť podněty z novona-
stolených oblastí. Takto jednoznačné by sme mohli
charakterizovat aj uvedený fragment.
Vyslobodenie farebných vrstiev pôvodnej poly-
chromie štyroch obrazov na predných stranách
a dvoch na žádných stranách našich krídiel spod
mnohých nánosov pomohlo i v tomto případe od-
kryt pravú tvář tejto vývojovei fázy a hlbšie po-
znat techniku siœ s rozmanitejšou štruktúrou, ale
s celkom rozkolísanou úrovňou kvality vyhoto-
venia dokonca i v hraniciach jednej obrazovej plo-
chy.11 Realizácia objednaných diel nenadväzovala'
na osvědčené tradicie technologických postupov,
ktoré priniesli predchádzajúce historické etapy.
Dielne v 16. storočí pravděpodobně aj pre množ-
stvo objednávok sa vzdali čistej, klasickej olejovo-
temperovej techniky, ktorá vyžadovala poměrně
zdíhavú, dókladnú přípravu, skúsenosti a drahé
materiály.
Niektoré silné cechové organizácie pri viac-me-
nej zložitých vzájemných vzťahoch vyhověli úsiliu
menších kolektívov o osamostatnenie a umožnili
im pracovat oddelene. Po umeleckej kulminácii
vedúcich dielní v prvých dvoch decéniách 16. sto-
ročia pósobili takmer paralelné menej náročné ce-
chové združenia s rozdielnou úrovňou a - najmá,
aby sa uspokojil dopyt - aj s nižšou kvalitou prá-
ce a s typickými formami realizácie. Ich nrodukcia
nemohla byť však súčasná, ale skór nadvázujúco
následná, a preto pri chronologickom radení diel
je potřebné uvažovat o posunutí dát ich vzniku
aspoň o jedno desaťročie, t. j. do obdobia okolo
roku 1520 a po roku 1530. Hospodársko-politická
situácia, nástup reformácie a iné historické súvis-
losti iste zohrali nemalú úlohu aj v organizačných
zásadách cechov.
Tabulovým malbám teraz chýba stálost kvalit-
ných materiálov, dóslednosť v aplikovaní rukopi-
sov a traktácie štetea i pohotová, samostatné ope-
rujúca kresebnosť v prípravnej fáze. Lyrický pod-
text a poetická křehkost tváří, ktorú prv maliari
dokázali docieliť bohato rozvinutým maliarskym
rukopisom a účelne kladeným systémom fareb-
ných vrstiev na seba, najmá na inkarnátoch, sú


Su. Dorota, detail, 1520—1530, stav po odkryti inkarnátu
a retušováni. Spišské muzeum v Levoči.
Foto E. Spoločnik

deklasované. Postavy sú stereotypně, takmer ro-
bustné, tváře menej přitažlivé. Chýba im híbka
výrazu, jemnost ťahov a istota kresby, ktoré mož-
no čiastočne ešte postrehnút na postavách maLeb
oltárika sv. Kataríny z Vyšných Repáš. Příčiny
takýchto negativných výsledkov vidíme už v ne-
splnění primárných technických požiadaviek, v ne-
správnom výbere základných materiálov a v upo-
třebení druhořadého, často nekvalitného materiá-
lu, teda v obmedzených poznatkoch výtvarných
prostriedkov, ale aj v aplikácii neověřených no-
vých postupov a nakoniec aj v nedostatku zmyslu
pre tradíciu.
Vysoko Specializovaným, náročným prvkom go-
tických maliarskych technik bolo znázornenie
materiálu brokátového rúcha so zlatom na poli-
mente s ornamentovými lazúrami, puncovanie, tre-
molírovanie, gravírovanie pozadia s tlačenou štyli-