Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

45


L. Gode: 12-ročný Kristus v chráme. 1753. Bratislava, kostol jezuitou. Foto F. Tomík

z iniciativy řeholí i panovnického dvora, a to už
před oficiálnym uznáním Rímom“.8
Po porážke stavovských povstání, ale i vďaka
obratnej politike viedenského dvora, sa uhorská
šlachta postupné prikláňala ku katolicizmu.
Najbezprostrednejším vyjádřením tejto situácie
v oblasti mariánskej ikonografie je výjav, v kto-
rom sv. Štefan s uhorskou korunou klačí před
Máriou. Podlá legendy dal sv. Štefan Uhorsko
pod ochranu Márie. Táto téma bola v baroku
velmi častá nielen v maliarstve, ale aj v so-
chárstve, napr. u Kraila či Sartoryho.9
Epický opis príbehov zo života Márie, ako
napr. Zvestovanie, Narodenie, Rozlúčka Márie
s Kristom a Korunovanie Márie bol zriedkavý.
V bratislavskom sochárstve sa velmi často zob-
razuje trpiaca Mária pod krížom. S týmto motí-

vom sůvisí i další mariánsky typ: Pieta. Sku-
pina piet je čo do počtu malá, ale o to dó-
ležitejšia. Pieta v dóme, ktorú roku 1654 vytvo-
řil sochár Scheibele, sa stala „zázračnou“ P.
Máriou a často ju napodobňovali. V súvislosti
s ňou vzniklo mnoho votívnych obrazov. Ďalšiu
pietu, takisto pre dóm na dvierka tabernákula
oltára Jána Almužníka vytvořil Donner. Aj
tento Donnerov typ sa rozšířil, nie však záslu-
hou „zázračnosti“, ale výtvarných kvalit jeho
diela.
8. Svätci
Ikonografia svätcov prenikala v 17. storočí do
bratislavskej plastiky len pomaly a postupné.
Koncom 16. a začiatkom 17. storočia prestúpi-
la váčšina katolických obyvatelov Bratislavy