DOI Artikel:
Pötzl-Malikova, Maria: Neznáme diela J. K. Mervilla v Galérii hl. mesta Bratislavy
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0186
94
J. K. Merville: Bakchantská skupina I., olovo.
Bratislava, Galéria hl. města Bratislavy.
Foto L. Sternmüller
slávu, Merville prichádza do Viedne ako 28-roč-
ný hotový umelec, jeho súvisy s lokálnou tra-
díciou sú len všeobecného rázu a majú svoj zá-
klad v kongruentnom úsilí o klasicistickú formu.
K málo přesvědčivým výsledkom vedie aj pokus
odvodit jeho štýl od iného sochára, pochádzajú-
ceho z Württemberska, J. Chr. Fr. Beyera,44
ktorý prišiel do Viedne asi o desaťročie skór
a ktorý tu zaujímal právě v sedemdesiatych
rokoch 18. storočia klúčovú pozíciu v presadení
klasicistickej orientácie v sochárskej tvorbě.
Beyer před příchodem do Viedne vyučoval
v Stuttgarte na Akadémii a domnienka, že by
bol mladý Merville začal v tomto meste štúdium
ešte pod jeho vedením, nie je vylúčená, ale ani
ničím potvrdená, ani archívnymi dátami,45 ani
jednoznačnými formálnymi súvislosťami. Štýl
Mervillových reliéfov vo viedenskom kostole
sv. Michala viedol preto autora základnej práce
o umělcovi, Rudolfa Gubyho, k hfadaniu kore-
ňov jeho tvorby inde — v juhošvábskej oblasti
u sochárov J. J. Diirra, autora plastickej výzdo-
by kláštorného kostola v Saleme a J. Christiana,
ktorý so svojím synom Karolom Antonom vy-
hotovil reliéfy sedílií v kostole v Zwiefaltene.46
Gubyho názor potom převzal A. Feulner vo svo-
jej súhrnnej práci o sochárstve a maliarstve 18.
storočia v Nemecku,47 kým E. Tietzeová-Conra-
tová sa usilovala integrovat Mervilla do lokál-
neho viedenského vývoj a.48 Feulner poukázal vo
svojej práci aj na iný zdroj inšpirácie v Mervil-
lovej tvorbě, ktorý je zaujímavý najma v sú-
vislosti s bratislavskými statuettkami — vedla
citovanej antiky aj na reminiscencie na tvorbu
Michelangelo vu.49
Ponecháváme bokom ďalšie sledovanie genézy
Mervillovho štýlu, ktoré překračuje rámec našej
témy. Sústredenie sa na bratislavské sošky
a s nimi súvisiace diela v zahraničí znamená
rozpracovanie dvoch aspektov vplyvu na Mer-
villovo dielo, na ktoré, ako sme už uviedli, pou-
kázal A. Feulner. Kým prvý z nich — antika —
má nielen pre Mervilla, ale pre formovanie sa
klasicistického umenia prvořadý význam, ktorý
je všeobecne uznaný a v mnohých štúdiách ana-
lyzovaný, má druhý aspekt — vplyv umenia 16.
storočia — význam iste len parciálny a aj ten
nie je váčšinou dostatočne ocenený a preskúma-
ný. Další, třetí aspekt, v súvislosti s Mervillo-
vým dielom doteraz nespomínaný, je vplyv
francúzskeho umenia, ktorého význam pre stre-
doeurópske sochárstvo neskorého 18. storočia
bývá všeobecne zdůrazňovaný, ale dosial’ nie je
dostatočne konkrétné doložený.
Vplyv antického umenia sa prejavuje nielen
J. K. Merville: Bakchantská skupina I., olovo.
Bratislava, Galéria hl. města Bratislavy.
Foto L. Sternmüller
slávu, Merville prichádza do Viedne ako 28-roč-
ný hotový umelec, jeho súvisy s lokálnou tra-
díciou sú len všeobecného rázu a majú svoj zá-
klad v kongruentnom úsilí o klasicistickú formu.
K málo přesvědčivým výsledkom vedie aj pokus
odvodit jeho štýl od iného sochára, pochádzajú-
ceho z Württemberska, J. Chr. Fr. Beyera,44
ktorý prišiel do Viedne asi o desaťročie skór
a ktorý tu zaujímal právě v sedemdesiatych
rokoch 18. storočia klúčovú pozíciu v presadení
klasicistickej orientácie v sochárskej tvorbě.
Beyer před příchodem do Viedne vyučoval
v Stuttgarte na Akadémii a domnienka, že by
bol mladý Merville začal v tomto meste štúdium
ešte pod jeho vedením, nie je vylúčená, ale ani
ničím potvrdená, ani archívnymi dátami,45 ani
jednoznačnými formálnymi súvislosťami. Štýl
Mervillových reliéfov vo viedenskom kostole
sv. Michala viedol preto autora základnej práce
o umělcovi, Rudolfa Gubyho, k hfadaniu kore-
ňov jeho tvorby inde — v juhošvábskej oblasti
u sochárov J. J. Diirra, autora plastickej výzdo-
by kláštorného kostola v Saleme a J. Christiana,
ktorý so svojím synom Karolom Antonom vy-
hotovil reliéfy sedílií v kostole v Zwiefaltene.46
Gubyho názor potom převzal A. Feulner vo svo-
jej súhrnnej práci o sochárstve a maliarstve 18.
storočia v Nemecku,47 kým E. Tietzeová-Conra-
tová sa usilovala integrovat Mervilla do lokál-
neho viedenského vývoj a.48 Feulner poukázal vo
svojej práci aj na iný zdroj inšpirácie v Mervil-
lovej tvorbě, ktorý je zaujímavý najma v sú-
vislosti s bratislavskými statuettkami — vedla
citovanej antiky aj na reminiscencie na tvorbu
Michelangelo vu.49
Ponecháváme bokom ďalšie sledovanie genézy
Mervillovho štýlu, ktoré překračuje rámec našej
témy. Sústredenie sa na bratislavské sošky
a s nimi súvisiace diela v zahraničí znamená
rozpracovanie dvoch aspektov vplyvu na Mer-
villovo dielo, na ktoré, ako sme už uviedli, pou-
kázal A. Feulner. Kým prvý z nich — antika —
má nielen pre Mervilla, ale pre formovanie sa
klasicistického umenia prvořadý význam, ktorý
je všeobecne uznaný a v mnohých štúdiách ana-
lyzovaný, má druhý aspekt — vplyv umenia 16.
storočia — význam iste len parciálny a aj ten
nie je váčšinou dostatočne ocenený a preskúma-
ný. Další, třetí aspekt, v súvislosti s Mervillo-
vým dielom doteraz nespomínaný, je vplyv
francúzskeho umenia, ktorého význam pre stre-
doeurópske sochárstvo neskorého 18. storočia
bývá všeobecne zdůrazňovaný, ale dosial’ nie je
dostatočne konkrétné doložený.
Vplyv antického umenia sa prejavuje nielen