Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

93


J. K. Merville: Bakchantka (Erigona?), olovo. Bratislava, Galéria hl. města Bratislavy.
Foto L. Sternmüller

chai.38 Dňa 18. decembra 1792 mu zomrela
v Bratislavě trinásťročná dcéra Anna Paulína,
zrejme jeho posledně dieta a 13. marca 1797
manželka Mária Anna vo veku 43 rokov. O rok
neskoršie, 10. marca 1798 zomrel on sám ako
47-ročný.39 Je pochovaný spolu so svojou rodi-
nou na Ondřejskom cintoríne, přesné miesto ne-
poznáme.40 Merville nezanechal zrejme žiadnych
dedičov, pretože jeho majetok bol po smrti vy-
dražený a získané peniaze rozdělené medzi ve-
ritel’ov.41 V podrobnom súpise jeho pozůstalos-
ti42 je detailně zachytené aj zariadenie jeho so-
chárskej dielne a práce, ktoré sa tam nachá-
dzali. Vo výpočte diel zo sádry sa spomína

medziiným portrét Jozefa IL, krucifix a ana-
tómia člověka. Okrem toho uvádza súpis jednu
„olovenú figúru“, ktorá podobné ako pred-
chádzajúce práce nie je zatiaf indentifiko-
vaná. Tri „nedokončené hodinové skrinky“, uve-
dené v zozname, svedčia o tom, že Merville vy-
hotovoval v Bratislavě aj figurálně práce pre ho-
dinárov.43
O charakteristiku sochárskej tvorby J. K.
Mervilla sa dosiaf nikto nepokúsil. Ohýba nie-
len súborné hodnotenie jeho osobnosti, ale aj
vyznačenie jeho pozície vo viedenskom výtvar-
nom dianí doznievajúceho 18. storočia. Podobné
nebol zhodnotený ani jeho význam pre Brati-