DOI article:
Šlachta, Štefan: Česko-slovenské vztʹahy v achitektúre
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0210
14
B. Fuchs: Obytný dom na Hviezdoslavovom náměstí
v Bratislavě. Z archívu S. Šlachtu
A. Dryáka — J. Tvarožka — F. Chlumeckého,
ako aj regulačná štúdia bratislavského nábrežia
od B. Hübschmana. V súťaži na upravovači plán
pre Nové Zámky bol najkvalitnější, hoci neoce-
nený návrh kolektivu pražských architektov
A. Mikuškovica — F. Kerharta — L. Kubeša.
Súťaž na Nové Zámky však naznačila už začí-
najúci zvrat v politickom vývoji, smerujúci
k rozbitiu Ceskoslovenskej republiky a k ob-
medzeniu spolupráce s českými architektmi,
z ktorých potom mnohí boli prinútení odísť zo
Slovenska. Politická situácia, nacionalizmus a
rasizmus zabrzdili sfubný vývoj v hladaní no-
vých, progresívnych, dispozičných, konstruktiv-
ných a výrazových riešení. V období rokov
1939—1945 boli vztahy medzi českou a sloven-
skou architektúrou obmedzené na minimum.
Jednou z výnimiek bola prvá cena prof. J. Go-
čára v medzinárodnej súťaži na výstavbu vlád-
nej štvrte v Bratislavě roku 1942. Na Slovensko
začala prenikať nacistická architektúra, často aj
projekčně připravovaná vo Viedni alebo priamo
v Nemecku.
O obnovení vzájomných česko-slovenských
vzťahov v architektúre móžeme znova hovořit
po oslobodení Červenou armádou a skončení II.
světověj vojny. Prvé vzájomné kontakty nachá-
dzame v oblasti památníkovej tvorby. D. Jurko-
vič navrhuje súťažný projekt Pamätnika Lidíc.
Pražský architekt J. Grus spoločne so sochárom
J. Kulichom vytvořili na Dukle památník kar-
patsko-duklianskej operácie. Památník Soviet-
skej armádě vo Svidníku je od J. Lodra a Krum-
prechta. Přechodné rozštiepenie v priebehu dru-
hej světověj vojny sa překonalo a úzká
spolupráca slovenských a českých architektov
sa obnovuje, rozširujú sa osobné aj pracovně
kontakty vo všetkých oblastiach architektonic-
kej tvorby.
Najvýznamnejšiu kapitolu spolupráce tvoří
pomoc českých architektov novozaloženej Fa-
kultě architektúry na SVŠT. K prof. M. Kopři-
voví, ktorý už pósobil v Košiciach a v Martine
prišiel prof. Karol Havelka (1900—1970), aka-
demik, Laureát štátnej ceny K. Gottwalda a
nositel’ Radu práce. Bol odchovancom brnenskej
techniky. Podiel’al sa aj na založení Ústavu sta-
vebníctva a architektúry Slovenskej akadémie
vied. Relativné krátký čas, do roku 1953 pósobil
na fakultě prof. Karol Hannauer (1906—1966),
významný český funkcionalistický architekt.
Ako prvý u nás prednášal sociológiu architek-
túry. Profesor J. E. Koula (1896—1975) viedol
Katedru teorie a dějin architektúry, kreslenia
a modelovania. Neskoršie viac rokov prednášal
aj na Vysokej škole výtvarných umění a Peda-
gogickej fakultě UK. Bol teoretikom, publicis-
tom i vynikajúcim pedagógom. Z jeho literár-
nych práč vyšla na Slovensku kniha Pozerám
sa na architektúru, Bratislava 1965. Alfréd Piffl
(1907—1972) bol menovaný profesorom dějin ar-
chitektúry tiež roku 1947. Neskór prednášal aj
na Filozofickej fakultě UK, Vysokej škole vý-
tvarných umění a VŠMU v Bratislavě až do
roku 1957. Najvýznamnejšou Pifflovou prácou
však bola rekonštrukcia Bratislavského hradu
od roku 1952. Právě jeho projekt priniesol obrat
B. Fuchs: Obytný dom na Hviezdoslavovom náměstí
v Bratislavě. Z archívu S. Šlachtu
A. Dryáka — J. Tvarožka — F. Chlumeckého,
ako aj regulačná štúdia bratislavského nábrežia
od B. Hübschmana. V súťaži na upravovači plán
pre Nové Zámky bol najkvalitnější, hoci neoce-
nený návrh kolektivu pražských architektov
A. Mikuškovica — F. Kerharta — L. Kubeša.
Súťaž na Nové Zámky však naznačila už začí-
najúci zvrat v politickom vývoji, smerujúci
k rozbitiu Ceskoslovenskej republiky a k ob-
medzeniu spolupráce s českými architektmi,
z ktorých potom mnohí boli prinútení odísť zo
Slovenska. Politická situácia, nacionalizmus a
rasizmus zabrzdili sfubný vývoj v hladaní no-
vých, progresívnych, dispozičných, konstruktiv-
ných a výrazových riešení. V období rokov
1939—1945 boli vztahy medzi českou a sloven-
skou architektúrou obmedzené na minimum.
Jednou z výnimiek bola prvá cena prof. J. Go-
čára v medzinárodnej súťaži na výstavbu vlád-
nej štvrte v Bratislavě roku 1942. Na Slovensko
začala prenikať nacistická architektúra, často aj
projekčně připravovaná vo Viedni alebo priamo
v Nemecku.
O obnovení vzájomných česko-slovenských
vzťahov v architektúre móžeme znova hovořit
po oslobodení Červenou armádou a skončení II.
světověj vojny. Prvé vzájomné kontakty nachá-
dzame v oblasti památníkovej tvorby. D. Jurko-
vič navrhuje súťažný projekt Pamätnika Lidíc.
Pražský architekt J. Grus spoločne so sochárom
J. Kulichom vytvořili na Dukle památník kar-
patsko-duklianskej operácie. Památník Soviet-
skej armádě vo Svidníku je od J. Lodra a Krum-
prechta. Přechodné rozštiepenie v priebehu dru-
hej světověj vojny sa překonalo a úzká
spolupráca slovenských a českých architektov
sa obnovuje, rozširujú sa osobné aj pracovně
kontakty vo všetkých oblastiach architektonic-
kej tvorby.
Najvýznamnejšiu kapitolu spolupráce tvoří
pomoc českých architektov novozaloženej Fa-
kultě architektúry na SVŠT. K prof. M. Kopři-
voví, ktorý už pósobil v Košiciach a v Martine
prišiel prof. Karol Havelka (1900—1970), aka-
demik, Laureát štátnej ceny K. Gottwalda a
nositel’ Radu práce. Bol odchovancom brnenskej
techniky. Podiel’al sa aj na založení Ústavu sta-
vebníctva a architektúry Slovenskej akadémie
vied. Relativné krátký čas, do roku 1953 pósobil
na fakultě prof. Karol Hannauer (1906—1966),
významný český funkcionalistický architekt.
Ako prvý u nás prednášal sociológiu architek-
túry. Profesor J. E. Koula (1896—1975) viedol
Katedru teorie a dějin architektúry, kreslenia
a modelovania. Neskoršie viac rokov prednášal
aj na Vysokej škole výtvarných umění a Peda-
gogickej fakultě UK. Bol teoretikom, publicis-
tom i vynikajúcim pedagógom. Z jeho literár-
nych práč vyšla na Slovensku kniha Pozerám
sa na architektúru, Bratislava 1965. Alfréd Piffl
(1907—1972) bol menovaný profesorom dějin ar-
chitektúry tiež roku 1947. Neskór prednášal aj
na Filozofickej fakultě UK, Vysokej škole vý-
tvarných umění a VŠMU v Bratislavě až do
roku 1957. Najvýznamnejšou Pifflovou prácou
však bola rekonštrukcia Bratislavského hradu
od roku 1952. Právě jeho projekt priniesol obrat