Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

34


Ladislav Majerský: Tlačiari, kameň, 1936, reliéf na budově bývalej Slovenskej grafie v Bratislavě.
Foto K. Bajcurová

Š. Zálešák, K. Štípl). Plastiky Dlaždiari, Žena
s nádobami, Žnica (začiatkom tridsiatych rokov),
Kvetinárka (1934) charakterizuj ú štylizačné po-
stupy vychádzajúce z gutfreundovského vzoru
keramickej redukcie, měkkého zaoblenia a ply-
nulej gul’atoisti tvaru. Štefunkovo dielo však
rástlo viac z iných myšlienkových súvislostí
(spomeňme odkaz J. Koniarka) a směrovalo
k národno-buditelským métam, ktoré stoj a mi-
mo predmet skúmaného problému.
Ihriský zasiahol aj niekolkými prácami do
stvárnenia architektury (reliéf Rolníčka práca
v Hlohovci, 1934, plastika Úroda nad vchodom
bývalej Vzájomnej rolníckej pokladnice v Bra-
tislavě, 1934); výraznejšie ako podobné komor-
né práce nesú pečať idyly a idealizácie v poňaití
námětu rolníckej práce. Popři dielach L. Majer-
ského (reliéf Tlačiari na budově bývalej Sloven-
skej grafie v Bratislavě, 1935, reliéf na budově

Pavol Bán: Práca, kameň, 1936, reliéf na fasádě býv.
Robotníckej sociálnej poisťovne v Bratislavě.
Foto Patrick Guldan