Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

53


8. Josef Čapek: V horách, olej 40X60,5 cm, 1935. Středočeská galéria, Praha. Foto J. Hampl

noduchosti Capkovho poňatia — spomienka na
Muncha, na jeho obrovský obraz vychádzajúce-
ho slnka (1910—1911),30 od ktorého výrazu koz-
mickej harmonie sa Čapkov obraz odlišuje vyjá-
dřením vševládnosti vesmírného a nepatrnosti
1’udského. Na zázrak ludskej jedinečnosti — ako
čítáme v Kulhavom pútnikovi — Čapek nazerá
s programovo plebejským, nekompromisným
imperativem ludskej solidarity, vyvodeným
z osamotenosti člověka vo vesmíre.
Este na svojej predposlednej výstave v Brně
roku 1934 sa javil Čapek skór ako idylik: chýbal
na nej napr. znepokojený Mrak z roku 1933.
Pražská expozícia rozmarných pastelov s dět-
skými motívmi z roku 1935 tento dojem ešte
vystupňovala. Len citlivejšiemu oku diváka ne-
ušlo zvážnenie a vyostrenie Čapkových satiric-
kých kresieb v Lidových novinách, časové při-
bližné súčasné se vznikom Mraku. Útočil v nich

na hrózy, ktoré nacizmus rozpútal v susednom
Nemecku.31 Začal sa znova přibližovat’ čas Čap-
ka dramatického a nakoniec až patetického. Belo
preto prirodzené, že sa tieto kresby roku 1934
objavili aj na Medzinárodnej výstave karikatúr
a humoru v pražskom Mánesi, ktorá bola „svoj-
ho druhu světovou mobilizáciou protifašistic-
kých kresliarov“.32
Do týchto širších súvislostí patří aj obraz Dve
ženy s krčahmi, označený 1934—36 (obr. 10).
Medzi Čapkovými figurálnymi obrazmi tridsia-
tych rokov tento olej zaujíma podobné miesto
ako Mrak v jeho krajinomalbe: výrazové zváž-
nenie sa na ňom prejavilo po prvý raz a velmi
markantně. Vztah k oravskej inšpirácii je tu
očividný. Súčasne je kontrastným pendantom
k rozjasanej folklórnej parafráze Spievajúce
dievčatá (obr. 11). Oslava ludového žánru nado-
budla až ponuro mýtický výraz. Monumentali-