Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 76
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0272
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
76


F. Weinwurm: družstevný obytný komplex Unitas na Malinovského ul. v Bratislavě. Foto Jaroslav Kott, z po-
zůstalosti A. Hořejša

cím zariadením. Vila dnes slúži ako Dětské jasle
a má upravené strešné zábradlie.
Na Nešporovej ul. č. 11 v Bratislavě bol rea-
lizovaný (asi roku 1930) návrh židovského siro-
tinca. Dvojposchodová budova má zaujímavým
spósobom vo fasádě riešené schodisko: šikmo
stúpajúce okná sledujúce linku schodiska.
Vefkú časť svojho tvořivého úsilia věnoval
Weinwurm aj otázkám riešenia tzv. najmenšie-
ho bytu pre sociálně najslabšie vrstvy obyva-
telstva. K známým výsledkom českej avantgar-
dy v tejto oblasti móžeme rovnocenné zařadit
aj družstevný komplex UNITAS na Malinov-
ského ul. v Bratislavě z rokov 1930—1931.
V rozpore s predpísaným spósobom zástavby
navrhol Weinwurm ako prvý na Slovensku
miesto blokovej zástavby riadkové usporiadanie.
Stretol sa s porozuměním vtedajšieho vedúceho
městského regulačného oddelenia Eugena Bártu,
ktorý ho podpořil a tak sa realizovalo 7 blokov,
postavených kolmo na komunikáciu. Pavlačo-

vé bloky sú 5-poschodové, orientované severo-
južne, v odstupoch 1:1. Medziblokové priestory
sú vyplněné zeleňou a vcelku dobré oslněné.
Byty sú jednoizbové, iba na koncoch dvojizbo-
vé s kompletným hygienickým vybavením, roz-
dělené na vstup, obývaciu izbu, kuchyňu a od-
dělený spací kút. Povodně navrhnutý vstávaný
nábytok sa žial nerealizoval, lebo značné zvyšo-
val cenu bytu, čo bolo pre sociálně slabé vrstvy,
pre ktoré sa byty stavali, ekonomicky neúnos-
né. K. Teige uvádza, že Unitas Weinwurm spo-
čiatku navrhoval ako kolektívny dom so spo-
ločnou vybavenosťou, a až neskôr sa byty do-
riešili ako kompletně s kuchyňou. Ostali iba
práčovne na medzipodestách. Toto Teigeho tvr-
denie sa však nedá doložit. Voči projektu Uni-
tasu boli aj výhrady. A. Hořejš architektem vy-
týká, že tu ponechali niektoré formalistické
prvky, napr. symetriu, akcentovaný střed, zvý-
raznenú tektoniku konštrukčného systému a i.
S jeho názorom možno polemizovat; na tento
loading ...