DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bořutová, Dana: Sociálna motivácia v architektonickom koncepte: (náčrt interpretácií francúzskej revolučnej architektúry)
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51760#0030
26
C. N. Ledoux: Projekt ideálneho města Chaux. Z knihy Kaufmann, E.: Architecture in the Age of Reason.
Repro T. Leixnerová
architektonických projektov sporní naných dvoch
období.
Markantným spojivom oboch architektonic-
kých prejavov je časová väzba (a súčasne ob-
medzenie) vzniku charakteristických diel na
obdobie prebojúvania revolučných ideí, na ob-
dobie politickej nestabilnosti. Vo Francúzsku je
to obdobie predrevolučného vrenia a prvé roky
revolúcie (teda osemdesiate a prvá polovica de-
vätdesiatych rokov), v Rusku prvé roky po pře-
vrate, obdobie šírenia a obrany revolúcie.
Filozofický obsah architektúry sa v oboch
prípadoch zameriava na ideál spravodlivej spo-
ločnosti, pričom klúčovou je otázka súkromné-
ho vlastníctva, najma vo vztahu k pode.29
V týchto súvislostiach sa vo Francúzsku kladie
doraz na jednotlivca; spoločnosť sa chápe skór
všeobecne a jej zákony ako objektivizujúce (ne-
stranné, bezzáujmové) teoretické představy,30
ktoré neskór poskytli priestor buržoázii, aby
ich naplnila svojimi záujmami. V Rusku sa na-
proti tomu akcentuje kolektiv chápaný kon-
krétnejšie (pracujúci robotníci a rolníci).
So sociálnym kontextom filozofie súvisí mo-
tiv práce.31 Vo francúzskej architektúre sa prá-
ca chápe všeobecne, ako účelná činnost vedúca
k určitému výsledku, ciefu, v konkrétnej polo-
he skór ako řemeslo, připadne výrobný proces.
V Rusku sa sama spoločnosť definuje ako spo-
ločnosť pracujúcich. Pojem práce sa tu spája
s technikou, ktorá potom nadobúda špecifickú
symbolickú hodnotu.
Významnú analógiu možno postrehnúť v spo-
ločenských úlohách architektúry oboch období.
C. N. Ledoux: Projekt ideálneho města Chaux. Z knihy Kaufmann, E.: Architecture in the Age of Reason.
Repro T. Leixnerová
architektonických projektov sporní naných dvoch
období.
Markantným spojivom oboch architektonic-
kých prejavov je časová väzba (a súčasne ob-
medzenie) vzniku charakteristických diel na
obdobie prebojúvania revolučných ideí, na ob-
dobie politickej nestabilnosti. Vo Francúzsku je
to obdobie predrevolučného vrenia a prvé roky
revolúcie (teda osemdesiate a prvá polovica de-
vätdesiatych rokov), v Rusku prvé roky po pře-
vrate, obdobie šírenia a obrany revolúcie.
Filozofický obsah architektúry sa v oboch
prípadoch zameriava na ideál spravodlivej spo-
ločnosti, pričom klúčovou je otázka súkromné-
ho vlastníctva, najma vo vztahu k pode.29
V týchto súvislostiach sa vo Francúzsku kladie
doraz na jednotlivca; spoločnosť sa chápe skór
všeobecne a jej zákony ako objektivizujúce (ne-
stranné, bezzáujmové) teoretické představy,30
ktoré neskór poskytli priestor buržoázii, aby
ich naplnila svojimi záujmami. V Rusku sa na-
proti tomu akcentuje kolektiv chápaný kon-
krétnejšie (pracujúci robotníci a rolníci).
So sociálnym kontextom filozofie súvisí mo-
tiv práce.31 Vo francúzskej architektúre sa prá-
ca chápe všeobecne, ako účelná činnost vedúca
k určitému výsledku, ciefu, v konkrétnej polo-
he skór ako řemeslo, připadne výrobný proces.
V Rusku sa sama spoločnosť definuje ako spo-
ločnosť pracujúcich. Pojem práce sa tu spája
s technikou, ktorá potom nadobúda špecifickú
symbolickú hodnotu.
Významnú analógiu možno postrehnúť v spo-
ločenských úlohách architektúry oboch období.