Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 31
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0035
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
31

kladnými kompozičnými princípmi sú: radenie
a opakovanie motívov, vrstvenie prvkov; anti-
téza — ako kontrast v textúre, mierkach, hmot-
nosti, ako napätie medzi vzdialenými prvkami
aj ako prenikanie telies a objemov; viacnásob-
ný vztah, využívajúci možnosti variácie a kom-
binácie spomenutých princípov.52 Tieto princi-
py sa uplatňujú vo vzťahoch celkov aj ich časti.
Vo výrazovej stránke revolučnej architektúry
dominuje neosobnost, zodpovedajúca všeobec-
ným formuláciám ideí (aj spornínanej nestran-
nosti, bezzáujmovosti), ktorá představuje široké

pole možností pre významový posun smerom od
„služby všetkým“ až po odludštenie.
Architektonická tvorba po Revolúcii ostala tr-
vale poznamenaná rozkladom starého skladebné-
ho systému, ktorý sa odohral v architektonic-
kých návrhoch osemdesiatych až devätdesiatych
rokov. Po celé 19. storočie za šatom róznych
pseudoslohov přetrvává nové architektonicko-
-priestorové myslenie.53 V tomto kontexte mož-
no francúzsku revolučnú architektúru chápat
ako anticipáciu, ktorá přetrvává v podvědomí
moderného slohu.

Poznámky
1 Pojem „revolučná arehitektúra“ uvádza v súvislosti
s novým hodnotením francúzskej architektonickej
tvorby konca 18. storočia KAUFMANN, E. : Architek-
tonische Entwürfe aus der Zeit der französischen
Revolution. Zeitschrift für bildende Kunst 1929/30,
s. 38—46. Touto problematikou sa autor zaoberal aj
v dalších svojich prácach: Von Ledoux bis Le Cor-
busier. Wien 1933; Three Revolutlonary Architects —
Boullée, Ledoux, Lequeu. Philadelphia 1952; Archi-
tecture in the Age of Reason. Cambridge, Mass. 1955.
Z dalších autorov, ktorí sa věnovali tejto témě spo-
meňme aspoň mená: Helen Rosenau, J. M. Pérouse
de Montclos, Wolfgang Herrmann, Karl Lankheit,
Adolf Max Vogt.
2 Autoři sa zhodujú v názore E. Kaufmanna, že naj-
pregnantnejším spôsobom vizualizovali nové idey
projekty E. L. Boulléea a C. N. Ledouxa z osemde-
siatych rokov 18. storočia. KAUFMANN, E. : Archi-
tektonische Entwürfe ..., s. 39.
3 Z obdobia predchádzajúceho zrod revolučnej archi-
tektúry spomeňme Morellyho Zákoník prírody z roku
1755 alebo utópiu prezentovaná ako naozajstný sen
— Paříž roku 2440 od L. S. Merciera z roku 1770.
4 Architektonické utopie ako půdorysy lepšieho světa
— pozři BLOCH, E. : Das Prinzip Hoffnung. Berlin
1954, 1955, zv. 2.
3 Ako súčasť reakcie proti baroku. E. Kaufmann kladie
na začiatok linie smerujúcej k novému ideálu Gab-
rielův Malý Trianon (blokový charakter, uzavretosť
voči okoliu), mílnikom na tejto ceste je však aj
Soufflotova Ste Geneviève — Panthéon, spájajúca
tradičné (kupola) a novátorské prvky (masivně, holé
nosné steny).
c V duchu racionalizmu zameriava kriticko-analytický
pohl’ad na overenú autoritu architektonickej teorie
— Vitruvia už abbé LAUGIER vo svojom diele Essai
sur l’architecture (1753). Ako pravzor architektúry

stavia primitivný domec z dřeva, ktorý bol nevyh-
nutné funkčný, a teda aj racionálny. Aj moderná
stavba by sa mala skladať iba zo základných (ne-
vyhnutných) tvarov. V podobnom duchu aj Quatre-
mére de QUINCY v hesle „chata“ pre Encyklopédiu.
7 V projektoch revolučnej architektúry sa kladie doraz
skór na celok (celkový účinok diela) než na jedno-
tlivosti a detaily. Pozři KAUFMANN, E. : Architectu-
re in the Age of Reason. Baroque and Post-Baroque
in England, Italy, France. New York 1968, s. 162.
8 KALNEIN, W. G. — LEVEY, M.: Art and Architec-
ture of the 18th Century in France. Harmondsworth
197.2, s. 34'4 a 347.
9 KAUFMANN, E. : Architektonische Entwürfe .. ., s. 40.
10 Kočka, hranol, válec, pyramida, kužel, aj gula — na-
priek svojmu anti-tektonickému tvaru. Pozři KAUF-
MANN, E. : Architecture . . ., s. 185 — O kozmických,
psychologických (sebaidentifikácia) a iných symbo-
lických súvislostiach gule, resp. kruhu pozři CURL,
J. S.: European Cities and Society. The Influence of
Political Climate on Town Design. London 1970, s. 6.
11 „Aj kastové rozdiely starej architektúry padli. Už ne-
existovali stavby, ktoré sú hodné uměleckého stvár-
nenia a také, čo si ho nezaslúžia. Baroková architek-
tům bola feudálně obmedzená, antibaroková je uni-
verzálna. Bolo Ledouxovým nesplněným snom vy-
tvořit město so všetkým, čo k němu patří, počínajúc
kultovými stavbami, ktoré mali slúžiť novým my-
šlienkam ludskosti, až po poslednú úžitkovú stavbu“.
KAUFMANN, E. : Architektonische Entwürfe .. ., s. 44.
12 Ako příklady postupného odklonu od tradicie k zjed-
nodušenému stereometrickému tvaru a k novému
typu kompozicie možno z diel E. L. Boulléea uviesť
napr. : návrh na kostol La Madeleine v Paříži z ro-
kov 1777—1781, súťažný návrh na přestavbu a do-
končeme Versailles z roku 1780, návrh na budovu
opery pre námestie Carrousel v Paříži z roku 1781,
loading ...