39

priestor člověka, sémantizovať ho v sociálně dů-
ležitých súvislostiach.
K myšlienke monumentálnej propagandy vy-
slovil Lenin programovú požiadavku na ume-
nie — vychovávat masy. Vyplynula z objektív-
nych podmienok budovania socialistického stá-
tu, z princípov nového kolektivizmu. Úlohou dňa
bolo získanie 1'udu na stranu revolúcie, osvoje-
nie si ideí marxizmu-leninizmu, bola potřebná
,,velká, úmorná propagandistická práca medzi
masami“.5 Do popredia sa vyzdvihla zrozumi-
telnosť a přístupnost masám ako výraz lenin-
ského principu ludovosti, triednosti a straníc-
kosti, filozofických, ideologických a estetických
kategorií týkajúcich sa sociálnej funkcie propa-
gandy i účasti umenia na sociálnom pretváraní
skutočnosti. Tento fakt dokumentovala progra-
mová, cielotvorná činnost bolsevickej strany;
monumentálna propaganda sa v praxi uskuteč-
ňovala a chápala ako plán. Jeho klúčové aspek-
ty vyslovil historicky jedinečný programový do-
kument, Dekrét o pomníkoch republiky z 12.
apríla 1918 a rozvinula ho následuj úca činnost
Rady ludových komisárov a Oddelenia výtvar-
ných umelcov ludového komisariátu školstva a
osvěty. V dekréte bola nastolená požiadavka od-
stránenia pomníkov postavených na počest cá-
rov a ich služobníkov, vypísania nových súťaží
na projekty pomníkov „významných dní ruskej
socialistickej revolúcie“, slávnostnej výzdoby
miest k sviatkom, ktorá by vyjadřovala myš-
lienky a city pracujúceho 1’udu revolučného
Ruska“.6 Na Leninov podnět bol vyhotovený aj
Zoznam osob, ktorým sa majú postavit pomní-
ky v Moskvě a v iných mestách RSFSR, ob-
sahujúci mená revolucionárov, filozofov, vedcov,
významných představitelův progresívnej ruskej
a světověj kultúry. Osobitná pozornost sa vě-
novala odhaleniu pomníkov, ktoré sa málo stať
„aktom propagandy v pravom zmysle slova a
zároveň aj malým sviatkom“.7 Velký význam
sa přikládal volbě vhodného miesta na situova-
nie pomníkov do prostredia města alebo krajiny.
Bolo prirodzené, že velké, sociálně progresiv-
ně, humánně ciele socialistickej revolúcie sa vy-
slovovali „velkými“ prostriedkami monumen-
tálneho umenia, umenia velkej duchovnej sily,
umenia najmasovejšieho diváka, umenia ktoré

bezprostredne vstupuje do jeho života. Ne jed-
nej straně bolo jasné, že umenie bude stát na
straně revolúcie, že sa zapojí do jej uskutoč-
ňovania. Na druhej straně nebola jasná před-
stava ako má vyzerať umenie budúcnosti — re-
volučně umenie socialistického zajtrajška. Mla-
dost nového umenia bola búrlivá, objavná a
hladačská ako sama revolúcia a jej prvé kro-
ky. V prvých desaťročiach po víťazstve revo-
lúcie charakterizovali umenie novátorské hla-
dania i názorová různorodost obrátená smerom
do minulosti i budúcnosti. Ak modelujeme dě-
jinně zovšeobecnený materiál na pódoryse ob-
dobia nachádzame základnú konfliktnosť : 1.
umenie sa naplňalo revolučným obsahom, no-
vou ideovo-estetickou skutočnosťou, siahalo však
k tradičným, historicky evolučným výrazovým
prostriedkom, formám, druhom a žánrom; 2.
umenie hladalo nové, „revolučně“ výrazové
prostriedky, od minulosti nezávislý jazyk vý-
tvarného vyjadrenia, odrazu novej reality, ne-
govalo tradíciu.
Velký evolučný skok, ktorý nastal vo vývine
umenia na začiatku 20. storočia, odvádzal ume-
nie od názornosti uvedomovania, zobrazovania
sociálnej reality, uzatváral ho v problémoch
dejinnej estetickej imanencie vývinu výt var nej
formy; na druhej straně, právě vďaka novým
výbojom hlbšie a mnohotvárnejšie, umělecky pl-
nohodnotné a svojprávně sa utvrdzovali a sym-
bolizovali nové hybné sociálně sily, dynamická
duchovná a materiálna realita revolučného po-
hybu. Vnútorná dualita, ambivalentnosf dvoch
ciest, dvoch spósobov zmocňovania sa světa
prostriedkami umenia neskór prerástla do von-
kajšieho konfliktu, ktorý jednoznačné a jedno-
směrně předznamenal zložitosti a rozpornosti
ďalšieho vývinu socialistického umenia. Pří-
značným spôsobom sa táto dualita prejavila aj
v prácach zamýšíaných a realizovaných v pláne
monumentálnej propagandy.
Aké boli výsledky a aký bol význam reali-
zácie idey monumentálnej propagandy v umě-
ní? Rovina výsledkov a rovina významov sa ne-
rozchádzajú, avšak predsa paradoxně odlišujú.
V druhožánrovom rozpátí ideu monumentálnej
propagandy v prvých porevolučných rokoch
uskutečňovali monumentálně pomníkové so-