Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 42
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0046
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
42


Sergej Konenkov: Památná tabula bojovníkům padlým
za mier a bratstvo národov, 1918, reliéf, polychrómo-
vaný cement 510x340 cm, Státně ruské muzeum v Le-
ningrade (povodně na Senátnej věži moskovského
Kremla). Repro T. Leixnerová

(pomník S. Perovskej od O. Griselliho v Petro-
hrade, 1918). B. Korolev v pomníku M. Baku-
nina v Moskvě sice uplatnil myšlienku simul-
tánnosti pohladov a analýzu pohybovej akcie
postavy, ale nakol’ko bola jeho priestorová kon-
cepcia nová a originálna, nie je dnes možné —
podlá zachovaných návrhov — plné rekonstruo-
vat. V. Muchinová v návrhu pomníka J. M.
Sverdlova Plameň revolúcie (1922—1923, Treť-
jakovská galéria) si zvolila dynamickú význa-
movosť figurálnej symboliky korespondujúcu
s volnou kubizujúcou analógiou. Červený kliň,
návrh architektonickej kompozície od N. Kolli-

ho (1918) inspirovaný suprematizmom pósobil
ako čitatelný ideoplastický symbol (myšlienka
bola analogická aj známej plagátovej kompozí-
cii El Lisického, Bi bielych červeným klinom,
z roku 1919). Z diel, ktoré stáli na hranici mo-
numentálnej propagandy, agitačného umenia a
avantgardnej architektúry, predovšetkým sláv-
ny Taťlinov památník revolučnej fantázie — ná-
vrh pomníku III. internacionály, priekopnícke
dielo sovietskeho konštruktivizmu a světového
umenia 20. storočia, symbolizoval možné, ale
hypotetické horizonty, ku ktorým mohla smě-
rovat monumentálna propaganda.
Spojit minulost s prítomnosťou a budúcnos-
ťou — ako metaforicky připomíná nejeden lite-
rárny prameň — bolo cielom leninskej myšlien-
ky monumentálnej propagandy. Aké sú však
podstatné znaky jej evolučnej premeny? V kaž-
dej etape vývinu socialistického umenia sa pod-
stata idey konkretizovala a inovovala spolu
s obdobím, s jeho sociálnou a estetickou atmo-
sférou. Plnila nie odlišné, ale historicky Speci-
fické úlohy. Prechádzala obdobiami rozdielneho
rytmu, kvantity a kvality, statickosti a dyna-
miky vývinu, tradicionalizmu a inovácie umě-
leckého obrazu. Bol to zložitý, „kolektívny“
proces transponovania idey na novů úroveň.
Proces prebiehajúci v umeleckej praxi směro-
val k jej teoretickej reflexii. Idea monumentál-
nej propagandy integrálně vstúpila do pojmu
estetickej organizácie životného prostredia socia-
listickej spoločnosti. Ako syntetická koncepcia
tvorby prostredia a podielu umenia odráža ce-
lú sústavu, historický kontext teorie a empirie.
Leninská idea monumentálnej propagandy, Lu-
načarského teoretická a praktická činnost
v otázkách životného prostredia „umenia ako
ideologie a umenia ako výroby“ a odkaz soviet-
skej architektonickej avantgardy tvoria základ-
né vývinové linie zrodené v socialistickej spo-
ločnosti, ktoré stáli pri revolučných prameňoch
nového modelu tvorby socialistického životného
prostredia.11
V leninskom pláne monumentálnej propagan-
dy nachádzame tri hlavné momenty vývinu
idey, anticipácie budúcnosti:
1. myšlienku zapoj enia umenia do revolúcie
a výstavby novej spoločnosti, výchovy nového
loading ...