Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 102
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0106
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
102


Le Corbusier: Vila Mathes, 1935. Z knihy Le Corbusier, L’oeuvre complété

riacim v interiéri plastický prvok, bývala vstá-
vaná do jasného kubusu a svojou velkorysosťou
a jednoduchosťou bola akýmsi symbolom cor-
busierovského ducha. Ten sa velmi lišil od du-
cha loosovského priestorového plánu, ktorý bol
komplikovanější a z hladiska funkcie diferen-
covanější: Le Corbusier formu nadraďoval
funkcii. Myšlienku dvojetážovej haly u nás po
prvý raz dósledne použil B. Fuchs vo vlastnom
dome v Brně v rokoch 1927—1928, kde kombi-
noval systém dvoch schodišť — jednoramen-
ného hlavného a točivého, slúžiaceho sú-
kromnej prevádzke rodiny a servisu. Huga Fol-
týna v jeho dome vo výstavnéj kolonii „Nový
dům“ v Brně natolko inspiroval Le Corbusierov
dom zo stuttgartského Weissenhofu, že si to vši-
mol aj časopis Baumeister.78 Aj Havlíček a Hon-
zík použili už roku 1928 princip dvojetážovej
haly s priehladom z hornej galérie na rodinnom
dome v Prahe na Smíchove. Začiatkom tridsia-
tych rokov uskutečňuje Richard F. Podzemný
v letnom dome v Louňoviciach pri Prahe va-
riant Citrohan s dvojpodlažnou halou, toči-
vým schodišťom a terasami spájajúcimi dom so
záhradnou scenériou. Vladimír Grégr transfor-
muje tento princip do volnej organickej formy
vily dr. Celakovského v Prahe na Barrandove
roku 1931—1932.
Systém dvojetážovej haly sa čoskoro prenie-
sol aj mimo obytnú architektům: J. Fragner
túto myšlienku použil v priestore obytného
domu Tatra v Kolíne (1932), kde pilotami trak-
tovaný zasklený predajný priestor s vnútornou
galériou prechádza v exteriéri do plastického

akcentu vysadeného vonkajšieho schodišťa. A
konečne František Lydie Gahura v Památníku
Tomáša Baťu vo vtedajšom Zlíne (1932—1933)
uplatnil tento princip vo vstupnom priestore,
kam situoval Baťovo lietadlo.
5. Vila Garch.es. Stala sa jedným zo symbolov
Le Corbusierovej architektúry nielen preto, že
na nej tak jasné vysvětlil metodu svojich regu-
latívnych trás, ale najmá preto, že tento dom
jasné ukázal kontradikciu medzi vstupným a
záhradným priečelím: vstupné priečelie tvoří
svojou jednoduchou plochou akúsi chrbticu, od
ktorej sa začína rozvijať organizmus domu, kým
na opačnej straně sa dom otvára do záhradnej
scenérie zasklenými plochami a vysadením te-
rasy nad terén; terasa spája dom so záhradou
a korunami stromov. Tento princip, aj keď
priestorovo trochu redukovaný, bol v Českoslo-
vensku potom velmi obfúbený. Použila ho napr.
Hana Kučerová-Záveská vo vile v Prahe na
Babě (1932), kde dokonca v interiéri navrhla
podlá vzoru Le Corbusiera oblúkovú priečku.
Systém terás ďalej rozviedli Štursa a Janů vo
Volmanovej vile v Celákoviciach. V tvorbě Lu-
bomíra a Čestmíra Slapetu sa motiv priečelia
ako chrbtice a základné taktiež objavuje, ale
vy ví ja sa z nej už volný systém priestorov
orientovaných smerom k slnku v zmysle dyna-
mickej a organickej architektúry ich učitefa
Hansa. Scharouna.
6. Vila Savoie. Vila Garches bola v podstatě
vila s dvorná priečeliami; Le Corbusier sa však
usiloval o uskutočnenie absolútneho priestoro-
vého útvaru vo volnej krajině, tak ako kedysi
loading ...