Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1989)

10

mov posledných rokov) a podávajú ucelený a
výrazný obraz o sklárstve na Slovensku, pričom
sa však obidvaja autoři v mnohých základných
názoroch odlišujú. Stoja na rozdielnych stano-
viskách. Hetteš chápe slovenské sklárstvo ako
samostatný celok, prijímajúci vplyvy a podně-
ty, ale pretvárajúci ich vlastným spósobom.
Borsos vychádza z předpokladu, že štátna väzba
bola pre sklárstvo závázná a stavia na celouhor-
skom přístupe. Blok sklárstva v bývalom Hor-
nom Uhorsku je však v rámci jeho práce celkom
zřetelný, a preto móžeme názory tohto bádatela
porovnat s Hettešovým hladiskom.
Podlá Hetteša sa dějiny samostatnej výroby
skla na Slovensku začínajú v období Vel’kej
Moravy, keď sa na jej území vyrábali sklené
korálky a gombíky s vtavenými kovovými jad-
rami a stredmi. Sklářská výroba na Slovensku
mohla v zmenšenej miere pokračovat i po páde
Vel’komoravskej říše a přetrvat až do 14. sto-
ročia; nezachovali sa však nijaké stopy tejto
činnosti a je azda i pravdepodobnejšie, že váč-
šina sklárov z krajiny odišla, možno do Polska,
kde sa našlo sklo z prvej polovice 10. storočia.
Podlá konsoliduj úcich sa alebo opáť nepriazni-
vých podmienok (napr. vpád Tatárov) sa na na-
šom území vyskytovala alebo zasa mizla sklář-
ská výroba. Rozrástla sa až v období nemeckej
kolonizácie, k čomu pravděpodobně přispěli ne-
meckí kolonisti. Listiny dokládájú sklársku vý-
robu okolo polovice 14. storočia. Tá však nemóže
súvisieť s potřebami bani a výrobou „rozdelo-
vacieho skla“, pretože technológia rafinovania
drahých kovov pomocou tohto druhu 'skla po-
chádza až zo začiatku 16. storočia. Pravdepo-
dobnejšie je, že sklárně uspokojovali potřeby
bohatých miest. V středověkých sklárnách na
Slovensku pracovali nemeckí skláři, čo je dolo-
žené archívnymi správami, kým posobnost ta-
lianskych sklárov nie je v tomto období dolo-
žená. Ďalej je možné, že už v tomto období
pósobili v niektorých hutách i polskí skláři, kto-
rých činnost dokládájú listiny zo 16. a 17. sto-
ročia. Středověké sklárně vyrábali najmä oken-
né kotúče.
Na dvoř krála Mateja Korvína a jeho manžel-
ky Beatrice Neapolskej prichádzalo množstvo
talianskych remeselníkov, nepochybné i sklárov,


Flaša zo zeleného skla, koniec 17. až začiatok
18. storočia. Foto O. Šilingerová

ktorých zaměstnávali aj bohaté hornouhorské
mestá. Vplyv talianskeho sklárstva musel byť
v tomto období značné silný. Zdá sa však, že
převažoval v oblasti technologie a niekedy i spó-
sobu výzdoby, menej pokial’ ide o tvar nádob
(oblubené boli „kutrolfy a angstery“). Po bitke
pri Moháči, keď Turci obsadili váčšiu část Uhor-
ska, sa sklářská výroba rozvij ala už iba na úze-
mí dnešného Slovenska.
Od 16. storočia zosilneli styky s Moravou a
Čechami; najbohatšie šlachtické rodiny v Uhor-
sku sa před postupuj úcimi Turkami zabezpečo-
vali nákupmi usadlostí na Moravě, v Sliezsku,
ba i v Cechách. Naopak, česká šlachta mala
majetky na Slovensku. Styky sa odrážajú
i v sklárskej výrobě. Aj v tomto období exis-
tovali zrejme kontakty medzi slovenskými a čes-