16

rá pod vedením známej podnikatel’skej a sklár-
skej rodiny Kuchinkovcov získala ocenenia na
budapeštianskych výstavách, obchodovala so
zahraničím.58 Najvýznamnejšou sklárňou v dru-
hej polovici 19. storočia bola továreň v Uhrovci
(založená roku 1874), ktorú mali postupné
v nájme další významní podnikatelia — J.
Schreiber, M. Göpfert a K. Králík. Tu v rokoch
1880—1903 pósobil i Štefan Šovánka, ktorý bol
nepochybné naj lepším slovenským sklářským
výtvarníkům na přelome 19. a 20. storočia.59
Ďalšia velká skláreň Zlatno sa preslávila nielen
svojimi kvalitnými výrobkami, ktoré vynikli na
budapeštianskych priemyselných výstavách, ale
aj novátorským pósobením chemika Leopolda
Valentina Pantočka. Pósobil v sklárni od roku
1846 a jeho chýrnym a neskór vo všetkých kra-
jinách aplikovaným vynálezom bolo tzv. „irizo-
vané sklo“, ktoré patřilo v šesťdesiatych rokoch
19. storočia k najžiadanejším výrobkom huty.
Roku 1873 sa Zlatno zúčastnilo výrobkami z iri-
zovaného skla na světověj umeleckopriemysel-
nej výstave vo Viedni a získalo ocenenie.60
Obraz sklárstva 19. storočia je teda rozporný.
V ťažkej ekonomickej situácii vela drobných
sklárni len živořilo, mnohé aj zanikli. Niekolko
váčších podnikov sa však přepracovalo medzi
najdóležitejšie továrně v říši a produkovalo aj
výrobky špičkovej kvality.
Prvá světová vojna spósobila zánik mnohých
dalších hút. Hospodářské otřasy nepřekonala
ani taká významná skláreň, ako bola Hriňová,
ba ani uhrovská továreň, ktorá zanikla roku
1914.6J Niektoré ďalšie huty založené začiatkom
20. storočia pracovali iba niekolko rokov (napr.
Dobrý Potok), a aj tie, ktoré sa udržali až do
súčasnosti, museli počas obidvoch světových vo-
jen zastavovat výrobu. Sklárstvo na Slovensku
v prvej polovici 20. storočia reprezentovala pro-
dukcia piatich tovární. Bola to s přestávkami
Katarínska Hutá, Kružlovská Hutá (zal. 1903,
zanikla 1950), Lednické Rovné (zal. 1892), Nem-
šová (zal. 1901) a Zlatno (s přestávkami od ro-
ku 1836). Tieto sklárně produkovali po skon-
čení prvej světověj vojny množstvo skla, ktoré
sa vyvážalo do mnohých krajin světa. Bolo to
prevažne nápojové sklo, zhotovené z mimoriad-
ne jemnej sklo viny. Například v Katarínskej

Hute, ktorá počas prvej světověj vojny nepra-
covala, začali s obnovenou výrobou roku 1919
a takmer v tom istom roku vyrobili na vývoz
početné série leptanej a brúsenej súpravy, zná-
mej pod názvom ,,Pall Mali“,62 ktorá bola
v dvadsiatych rokoch jedným z najžiadanejších
výrobkov československého sklárstva. Vrstvené
farebné sklo s brúsenými vzormi, technologicky
značné náročné, produkovala zasa Kružlovská
Hutá. Kombináciou historizuj úcich tvarov
s geometrickými vzormi sa podařilo kružlovské-
mu sklu získat oblubu na zahraničných tr-
hoch.63 Najvýznačnejšie postavenie si však už
před prvou světovou vojnou získali Lednické
Rovné, ktoré ako prvá skláreň v Europe zaviedli
zdobenie nápojového skla pantografom. Vyrá-
bali irizované, brúsené, ryté a leptané sklo.64
Váčšina ich výrobkov sa už před vojnou vyvá-
žala a významnú pozíciu si táto skláreň udržala
i v medzivojnovom období. Lednickí skláři boli
schopní vo velkých množstvách produkovat
i technologicky náročné predmety — napr. ob-
rovské čaše.65
Vcelku možno situáciu v slovenskom sklář štve
od začiatku 20. storočia až po rok 1948 charak-
terizovat ako obdobie velkého, najmä kvanti-
tativného rastu. Pät velkých sklárni produko-
valo v tomto období množstvo úžitkového skla
pre domácí trh a na vývoz. Vyvážalo sa i lu-
xusně sklo. Sériová výroba v tomto období cel-
kom převládala. Kvalita výrobkov bola velmi
dobrá.
Výroba skla na Slovensku má teda kořene
pravděpodobně už v období Velkej Moravy.
V 14. storočí pracovalo zrejme niekolko hút.
V 15. storočí bola výroba skla už značné roz-
siahla. V období 17. a 18. storočia sa uvádza
produkcia množstva kvalitného skla. V zbier-
kach múzeí sa toto sklo zachovalo len vo velmi
malom počte. Archeologické výskumy priniesli
v posledných desaťročiach množstvo materiálu
zo 14.—16. storočia, viac ako sa ho nahro-
madilo v múzeách z obdobia 17. a 18. storočia.
Podlá archívnych materiálov sklo sa na Slo-
vensku brúsilo a řezalo (gravírovalo) takmer sú-
časne s vyvinutím tejto sklárskej technologie
v Cechách. V muzeálnych zbierkach však ne-
existuj ú predmety tohto typu, ktoré by sme