Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 77
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0193
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
77


Vincenzo Fanti: Záhrada. Návrh divadelně j dekorácie. 1776. Caplovičova knižnica v Dolnom Kubíne.
Foto T. Leixnerová

sa vraj roku 1861 skončila jeho životná púť.12
Podlá údaj o v starších historikov bratislavské-
ho divadla v 18. storočí, doložených archívny-
mi dokumentmi,13 bol však tento „Pittore, Ar-
chitetto e Direttore dell’opera“14 v rokoch 1759—
1761 v Bratislavě. Odtial’ prešiel do služieb Mi-
kuláša Esterháziho v Eisenstadte, kde navrho-
val dekorácie k Haydnovým operám. Z tohto
obdobia pochádzajú i dva nesignované návrhy,
datované rokom 1762, ktorých autorstvo sa při-
pisuje Bonovi.15 Pokojnejšie členenie priestoru
— bez tvarovej hypertrofie — aj intimnější
vztah k prírode sú už typickými črtami scéno-
grafie druhéj polovice 18. storočia.
I keď Bonovo pósobenie u Esterháziovcov —
archívně doložené do roku 1765 — bolo už viac-
krát opísané, na to, že jeho bratislavský a eisen-
stadtský pobyt oproti všeobecne známej litera-
túre predlžujú jeho život i dielo, po prvýkrát
jasné poukázala Milena Cesnaková. Táto autor-

ka tiež zdóraznila potřebu hlbšieho prebádania
jeho činnosti a zhrnula i doplnila dosial’ známe
údaje o účinkovaní Girolama Bona v Bratisla-
vě.16
Bon bol typickým príkladom scénografa a
impresária, ktorý putoval z města do města po-
dlá příležitostí, aké sa mu naskytli. Aj to bol
jeden z fenoménov kozmopolitizmu „osvietené-
ho storočia“ a v divadle sa prejavoval výraz-
né jšie ako v ktoromkol’vek inom umění. Boli to
právě takíto vaganti, ktorí šířili po Europe slo-
hovú tradíciu i čiastkové inovácie rýchlejšie a
úplnejšie než rytiny zhotovené podl’a ich diela
alebo podl’a iných, uznávanějších vzorov. O nich
sa opierali aj miestni domácí výtvarníci, preto
sa rozdiely medzi centrami a perifériou v di-
vadelnej dekorácii neprejavovali ani tak v slo-
hovom poňatí, ako skór v spósobe podania.
S Bratislavou je spátý i další divadelný ma-
liar Esterháziovcov Pietro Travaglia. Školil sa
loading ...