DOI Artikel:
Žvaková, Radana: Semiotika rámu I: reflexia na tému limitov obrazu a limitov v obraze
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.52445#0020
odděleni e zobrazenia od okolitého prostredia. Ale
čo ak úloha rámu či podoby, ktoré móže na seba
vziať, sú omnoho rozmanitejšie a bohatšie? To,
čo nazývam témou rámu je totiž široké pole prob-
lémov, ktoré mapujú rám od jeho fyzickej, mate-
riálnej podoby hranice, až po jeho nefyzickú po-
dobu konceptuálnej hranice pri inštitucionálnych,
percepčných, ideologických alebo rodových otáz-
kách 3
Je nemyslitelné začat písaf na tému rámu bez
toho, aby som jej vznik stručné necharakterizo-
vala a nezařadila. Kam teda situovat moment(y),
kedy rám pritiahol pozornost, kedy sa z poměrně
nepodstatného „přídavku“ - nevýrazného nosiča
a ohraničovatela reprezentácie, dekoratívnej plat-
formy znázorňujúcej (resp. tváriacej sa, že zná-
zorňuje) svojou bohatosťou akurát cenu a prestiž
obrazu - stal prvok s poměrně rozsiahlou vypo-
vedacou schopnosťou? Co spósobilo, že tenden-
ciu rámu k neviditelnosti překonal záujem a pot-
řeba o jeho teoretické zviditelnovanie? Ako pra-
covnú klasifikáciu, kde možno identifikovat hned
niekolko momentov prebudeného záujmu o rám,
som zvolila historické hladisko, pričom každý
jeden z nich stál pri zdroji dalších otázok a spriaz-
nených tém.
Predtým než ich načrtnem, uvediem mé roz-
delenie (ktoré sa v istých bodoch s mojím pře-
krývá) a to konkrétné podlá publikácie Paula Dura
Rhetoric of the Frame, kde je 14 eseji od róznych
autorov rozdělených do troch podskupin: prvá sa
venuje rámu ako hranici obrazu a kladie si otáz-
ku, ako rám definuje a svojím hlasom prispieva
k významovej hre v reprezentácii, ktorú ohrani-
čuje; v druhej skupině textov sa dôraz kladie na
fungovanie inštitucionálneho a ideologického
rámu/rámca a v poslednej je rám priestorom pre
„interdiskurzívne meditácie“ o marginálnom pó-
vode umeleckej praxe a teorii spojenej bud s fe-
minizmom, sexuálnymi menšinami alebo otázka-
mi pornografie a aids.4
1. Prvý moment názvem formálny. je spojený
s historickým nástupom moderného umenia na
scénu, ako aj objavenie sa nových technologií
v procese „reprezentácie“ (fotografia, film): sta-
tus rámu sa vědomě mění, pretože sa vědomě mění
status klasického mimetického zobrazenia, rám
stráca striktně limitujúcu funkciu oddelujúcu von-
kajšie prostredie od vnútorného, přesahuje z jed-
ného do druhého, zasahuje do zobrazenej témy;
ohraničenia sa stávajú tečúcimi, častokrát sa limi-
ty úplné strácajú, sublimujú vo fragmentácii rámu
či dekonštrukcii jeho formálnej stránky.
Relevantný doklad - jeden z prvých - teore-
tickej reflexie stavu moderného umenia vo vzta-
hu k rámu je štúdia Meyera Schapira On some
Problems in the Semiotic of Visual Art, Field and
Vehicle in Image-Signs. Podlá jeho slov „rám sa
stal zbytočným v momente, keď malba přestala
zobrazoval hlbku priestoru a bola zaujatá viac
formálnymi a expresívnymi kvalitami nemimetic-
kých prvkov než ich spracovávanim v znaky“.5
Prekonanie rámu je podlá něho dókazom preni-
kania expresivity do umenia a zvýraznenie výz-
namu maliarovej participácie, jeho identity a au-
tenticity. Zjavne aj Schapirov príspevok (priam
rehabilitácia) k fenoménu rámu je založený na
modernistickej schéme uvažovania: cez fungova-
nie formálnych nernimetických výrazových prv-
kov (pole zobrazenia, formát, tvar, rám, škvrny...),
sčasti arbitrárne použitelných vďaka abstraktné-
mu umeniu, „kde korešpondencia znak-vec už nie
3 DŮRO, Paul: Introduction. In: DŮRO, Paul (ed.): The Rheto-
ric of the Frame. Essays on the Boundaries of the Artwork.
Cambridge : University Press, 1996, s. 1-10. Podmienkou edi-
tora 14 eseji zahrnutých v tejto publikácii je nevytvárať dějiny
rámu, pretože hrozí oddelenie rámu od obrazu, ktorý ohraniču-
je. Odmieta disociáciu matenálneho rámu od konceptuálneho
a túto nedisociovatelnosť považuje za primárnu pre chápanie
fungovania uměleckého diela. (V štúdii sa nebudem věnovat'
přítomnosti rámu v umelecko-historických spisoch: išlo tu skór
viac o náhodnú - čo neznamená nepodstatná - záležitost, než
o naozaj pregnantne štruktúrovaný problém).
DŮRO 1996, c. d. (v pozn. 3), s. 1-10.
SCHAPIRO, Meyer: Sur quelques problèmes de sémiotique
de Part visuel: champ et véhicule dans les signes iconiques. In:
Style, artiste et société. Paris: Gallimard, 1982, s. 13; Pôvodnà
verzia SCHAPIRO, Meyer: On some Problems in the Semiotic
of Visual Art, Field and Vehicle in Image-Signs. In: Semiotica,
I, 1969, c. 3.
18
čo ak úloha rámu či podoby, ktoré móže na seba
vziať, sú omnoho rozmanitejšie a bohatšie? To,
čo nazývam témou rámu je totiž široké pole prob-
lémov, ktoré mapujú rám od jeho fyzickej, mate-
riálnej podoby hranice, až po jeho nefyzickú po-
dobu konceptuálnej hranice pri inštitucionálnych,
percepčných, ideologických alebo rodových otáz-
kách 3
Je nemyslitelné začat písaf na tému rámu bez
toho, aby som jej vznik stručné necharakterizo-
vala a nezařadila. Kam teda situovat moment(y),
kedy rám pritiahol pozornost, kedy sa z poměrně
nepodstatného „přídavku“ - nevýrazného nosiča
a ohraničovatela reprezentácie, dekoratívnej plat-
formy znázorňujúcej (resp. tváriacej sa, že zná-
zorňuje) svojou bohatosťou akurát cenu a prestiž
obrazu - stal prvok s poměrně rozsiahlou vypo-
vedacou schopnosťou? Co spósobilo, že tenden-
ciu rámu k neviditelnosti překonal záujem a pot-
řeba o jeho teoretické zviditelnovanie? Ako pra-
covnú klasifikáciu, kde možno identifikovat hned
niekolko momentov prebudeného záujmu o rám,
som zvolila historické hladisko, pričom každý
jeden z nich stál pri zdroji dalších otázok a spriaz-
nených tém.
Predtým než ich načrtnem, uvediem mé roz-
delenie (ktoré sa v istých bodoch s mojím pře-
krývá) a to konkrétné podlá publikácie Paula Dura
Rhetoric of the Frame, kde je 14 eseji od róznych
autorov rozdělených do troch podskupin: prvá sa
venuje rámu ako hranici obrazu a kladie si otáz-
ku, ako rám definuje a svojím hlasom prispieva
k významovej hre v reprezentácii, ktorú ohrani-
čuje; v druhej skupině textov sa dôraz kladie na
fungovanie inštitucionálneho a ideologického
rámu/rámca a v poslednej je rám priestorom pre
„interdiskurzívne meditácie“ o marginálnom pó-
vode umeleckej praxe a teorii spojenej bud s fe-
minizmom, sexuálnymi menšinami alebo otázka-
mi pornografie a aids.4
1. Prvý moment názvem formálny. je spojený
s historickým nástupom moderného umenia na
scénu, ako aj objavenie sa nových technologií
v procese „reprezentácie“ (fotografia, film): sta-
tus rámu sa vědomě mění, pretože sa vědomě mění
status klasického mimetického zobrazenia, rám
stráca striktně limitujúcu funkciu oddelujúcu von-
kajšie prostredie od vnútorného, přesahuje z jed-
ného do druhého, zasahuje do zobrazenej témy;
ohraničenia sa stávajú tečúcimi, častokrát sa limi-
ty úplné strácajú, sublimujú vo fragmentácii rámu
či dekonštrukcii jeho formálnej stránky.
Relevantný doklad - jeden z prvých - teore-
tickej reflexie stavu moderného umenia vo vzta-
hu k rámu je štúdia Meyera Schapira On some
Problems in the Semiotic of Visual Art, Field and
Vehicle in Image-Signs. Podlá jeho slov „rám sa
stal zbytočným v momente, keď malba přestala
zobrazoval hlbku priestoru a bola zaujatá viac
formálnymi a expresívnymi kvalitami nemimetic-
kých prvkov než ich spracovávanim v znaky“.5
Prekonanie rámu je podlá něho dókazom preni-
kania expresivity do umenia a zvýraznenie výz-
namu maliarovej participácie, jeho identity a au-
tenticity. Zjavne aj Schapirov príspevok (priam
rehabilitácia) k fenoménu rámu je založený na
modernistickej schéme uvažovania: cez fungova-
nie formálnych nernimetických výrazových prv-
kov (pole zobrazenia, formát, tvar, rám, škvrny...),
sčasti arbitrárne použitelných vďaka abstraktné-
mu umeniu, „kde korešpondencia znak-vec už nie
3 DŮRO, Paul: Introduction. In: DŮRO, Paul (ed.): The Rheto-
ric of the Frame. Essays on the Boundaries of the Artwork.
Cambridge : University Press, 1996, s. 1-10. Podmienkou edi-
tora 14 eseji zahrnutých v tejto publikácii je nevytvárať dějiny
rámu, pretože hrozí oddelenie rámu od obrazu, ktorý ohraniču-
je. Odmieta disociáciu matenálneho rámu od konceptuálneho
a túto nedisociovatelnosť považuje za primárnu pre chápanie
fungovania uměleckého diela. (V štúdii sa nebudem věnovat'
přítomnosti rámu v umelecko-historických spisoch: išlo tu skór
viac o náhodnú - čo neznamená nepodstatná - záležitost, než
o naozaj pregnantne štruktúrovaný problém).
DŮRO 1996, c. d. (v pozn. 3), s. 1-10.
SCHAPIRO, Meyer: Sur quelques problèmes de sémiotique
de Part visuel: champ et véhicule dans les signes iconiques. In:
Style, artiste et société. Paris: Gallimard, 1982, s. 13; Pôvodnà
verzia SCHAPIRO, Meyer: On some Problems in the Semiotic
of Visual Art, Field and Vehicle in Image-Signs. In: Semiotica,
I, 1969, c. 3.
18