má pre výskům liptovskej architektúry významnú
dokumentacím hodnotu, pretože je zamerané na opis
a datovanie objektov, ktoré Hýroš poznal z autopsie.
Najrozsiahlejšia stať je věnovaná kostolu v Liptov-
skom Michale a v texte sa nachádza například aj zrej-
me jediný póvodný opis kostola v Liptovských Kl’a-
čanoch před jeho zbúraním v rokoch 1878-1879,
teda onedlho po napísaní tohto diela.4 Činnost orga-
nizovanej siete korešpondentov uhorských, resp. ra-
kúsko-uhorských pamiatkových inštitúcií neobišla
prirodzene ani región Liptova.5 V roku 1871 publiko-
val stručné formálně opisy niektorých liptovských
kostolov Jozef Könyöki, ktorý uvádza aj kostol v Lud-
rovej-Kútoch nesprávné přičleněný k dědině Nagy
Szelmecz (t.j. Lipovská Štiavnica).6 Další súpis lip-
tovských kostolov, spadajúcich do spišského biskup-
stva, vypracoval r. 1874 profesor teologie v Spišskej
Kapitule a farář v Spišských Vlachoch J. Vajdovsky.7
Podrobnějšíemu štúdiu liptovských pamiatok sa
věnoval najmä Viktor Miškovský.8 Jeho rozsiahla
súpisná práca o stredovekej architektuře regiónu bola
4 HÝROŠ, Š. N.: Opis starobylých chrámovLiptova. Liptovský
sv. Michal 1873, 96 stráň textu a 12 stráň poznámok. Uložené
je v Liptovskom múzeu v Ružomberku pod č. B 489. Po struč-
ných všeobecných úvodných kapitolách autor rozoberá jed-
notlivé objekty, začína kostolom v L. Michale, dalej pokraču-
je kostolmi: Panny Márie v Partizánskej (Nemeckej) Lupči,
Sliačoch, Liptovských Klačanoch, Bodiciach, Liptovskej Tep-
lej, Smrečanoch, sv. Matúšav Partizánskej Lupči, Okoličnom,
Ludrovej-Kútoch, Martinčeku, Liptovskej Mare, Liptovskom
Mikuláši, Liptovskom Ondřeji, Liptovskom Jáne a Važci; Ne-
skôr sa tejto problematike dotkol aj v práci: HÝROŠ, Š. N.:
Zámok Lykava a jeho páni poťahom na državie, Lyptov a oko-
lie. Ture. Sv. Martin 1876.
5 V r. 1850 bola založená Kaiserliche und königliche Central-
Commission zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkma-
le; v r. 1872 vznikla Uhorská dočasná pamiatková komisia
(neskôr Štátna pamiatková komisia). O vývoji pamiatkovej
starostlivosti viac v: JANKOVIC, V: Dějiny pamiatkovej sta-
rostlivosti na Slovensku v rokoch 1850-1950. In: Monumen-
torum tutela, X, 1973, s. 5-80.
6 KÖNYÖKI, J. : Visszapillantás a Nyitra-, Turócz- és Liptó me-
gyékben tett régészeti kirándulásra. In: Archaeológiai Közle-
mények, 1871, s. 84-97. Könyökiho upútali kostoly v Liptov-
skom Mikuláši, Liptovskej Mare, Liptovskej Teplej (presnej-
šie jeho krstitelnica), Sliačoch, Partizánskej Lupči (jedná sa
o farský kostol), Ružomberku a Ludrovej-Kútoch.
publikovaná roku 1877. Miškovský v nej objekty
formálně opísal, pokúsil sa určiť dobu ich vzniku
a niektoré pamiatky zdokumentoval aj kresebne. Ako
dóležitá událost v dějinách ranostredovekej architek-
túry tohto regiónu sa mu javil tatársky vpád v roku
1241. Před týmto dátumom mali vzniknut románské
kostoly v Ludrovej-Kútoch, Liptovskom Mikuláši,
Sliačoch a štípy kostola v Liptovskej Mare. Vznik
váčšiny liptovských stavieb však datoval až po tom-
to medzníku. Za najvýznamnejšiu pamiatku Liptova
považoval z umeleckohistorického híadiska kostol
v Liptovskom Mikuláši9 a kostolu v Smrečanoch
věnoval neskôr roku 1893 monotematický článok,
kde sa zaoberal najmä malbou dřeveného stropu v lo-
di kostola.10 Prvou štúdiou Miškovský v podstatě
uviedol do odborných kruhov liptovský pamiatkový
fond. Cenná je najmä kresebná dokumentácia, čas-
tokrát zachytávajúca podobu architektúr před ich
úpravami na konci 19. storočia, připadne v mladšom
období (Liptovský Mikuláš), resp. před ich neskor-
ším úplným zánikom (Paludza).11 V roku 1907 pub-
7 VAJDOVSKY, J.: Árva, Liptó és Szepes vármegyében léterô
emlékszerü tempolomok laj stroma. In: Archaeológiai Ertesitö,
1874, s. 150-157.
8 O živote a diele V Miškovského pozři: JANKOVIČ, V: Vik-
tor Myskovszky (1838-1909). In: Monumentorum tutela, 10,
1973, s. 83-221; BALEGA, A. (ed.): Viktor Miškovský a sú-
časná ochrana pamiatok v strednej Europe. Bratislava - Bu-
dapešť 1999.
9 MYSKOVSZKY, V: Liptómegye kôzépkori épitészeti mííem-
lékei. (Adalék muemlékeink ismeretéhez). In: Archaeológiai
Közlemenyek, XI, 1877, č. 2, s. 9-65. Autor sa v štúdii okrem
niektorých profánnych stavieb venuje najmä sakrálnej archi-
tektúre. Vyjadřuje sa ku kostolom v: Liptovskom Petre (rui-
na), Dovalove, Liptovskom Jáne, Liptovskom Ondřeji, Oko-
ličnom, Liptovskom Mikuláši, Bobrovci, Trstenom, Smreča-
noch, Paludzi (dřevený kostol), Paludzi (ruina), Liptovskej
Mare, Ludrovej-Kútoch, Sliačoch, obom kostolom v Partizán-
skej (Nemeckej) Lupči, Liptovskom Michali, Liptovskej Tep-
lej, Martinčeku a Ružomberku.
10 MYSKOVSZKY, V: A Szmrecsányi templom és mennyeze-
tének festményei. In: Archaeológiai Ertesitö, XIII, 1893, s.
145-151.
11 Okrem publikovaného kresebného materiálu v oboch uvede-
ných štúdiách zhotovil V Miškovský ďalšie kresby (váčšinou
dnes uložené v plánovom archíve OMvH v Budapešti), z kte-
rých mi boli k dispozícii: fotoreprodukcia kresby kostola
168
dokumentacím hodnotu, pretože je zamerané na opis
a datovanie objektov, ktoré Hýroš poznal z autopsie.
Najrozsiahlejšia stať je věnovaná kostolu v Liptov-
skom Michale a v texte sa nachádza například aj zrej-
me jediný póvodný opis kostola v Liptovských Kl’a-
čanoch před jeho zbúraním v rokoch 1878-1879,
teda onedlho po napísaní tohto diela.4 Činnost orga-
nizovanej siete korešpondentov uhorských, resp. ra-
kúsko-uhorských pamiatkových inštitúcií neobišla
prirodzene ani región Liptova.5 V roku 1871 publiko-
val stručné formálně opisy niektorých liptovských
kostolov Jozef Könyöki, ktorý uvádza aj kostol v Lud-
rovej-Kútoch nesprávné přičleněný k dědině Nagy
Szelmecz (t.j. Lipovská Štiavnica).6 Další súpis lip-
tovských kostolov, spadajúcich do spišského biskup-
stva, vypracoval r. 1874 profesor teologie v Spišskej
Kapitule a farář v Spišských Vlachoch J. Vajdovsky.7
Podrobnějšíemu štúdiu liptovských pamiatok sa
věnoval najmä Viktor Miškovský.8 Jeho rozsiahla
súpisná práca o stredovekej architektuře regiónu bola
4 HÝROŠ, Š. N.: Opis starobylých chrámovLiptova. Liptovský
sv. Michal 1873, 96 stráň textu a 12 stráň poznámok. Uložené
je v Liptovskom múzeu v Ružomberku pod č. B 489. Po struč-
ných všeobecných úvodných kapitolách autor rozoberá jed-
notlivé objekty, začína kostolom v L. Michale, dalej pokraču-
je kostolmi: Panny Márie v Partizánskej (Nemeckej) Lupči,
Sliačoch, Liptovských Klačanoch, Bodiciach, Liptovskej Tep-
lej, Smrečanoch, sv. Matúšav Partizánskej Lupči, Okoličnom,
Ludrovej-Kútoch, Martinčeku, Liptovskej Mare, Liptovskom
Mikuláši, Liptovskom Ondřeji, Liptovskom Jáne a Važci; Ne-
skôr sa tejto problematike dotkol aj v práci: HÝROŠ, Š. N.:
Zámok Lykava a jeho páni poťahom na državie, Lyptov a oko-
lie. Ture. Sv. Martin 1876.
5 V r. 1850 bola založená Kaiserliche und königliche Central-
Commission zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkma-
le; v r. 1872 vznikla Uhorská dočasná pamiatková komisia
(neskôr Štátna pamiatková komisia). O vývoji pamiatkovej
starostlivosti viac v: JANKOVIC, V: Dějiny pamiatkovej sta-
rostlivosti na Slovensku v rokoch 1850-1950. In: Monumen-
torum tutela, X, 1973, s. 5-80.
6 KÖNYÖKI, J. : Visszapillantás a Nyitra-, Turócz- és Liptó me-
gyékben tett régészeti kirándulásra. In: Archaeológiai Közle-
mények, 1871, s. 84-97. Könyökiho upútali kostoly v Liptov-
skom Mikuláši, Liptovskej Mare, Liptovskej Teplej (presnej-
šie jeho krstitelnica), Sliačoch, Partizánskej Lupči (jedná sa
o farský kostol), Ružomberku a Ludrovej-Kútoch.
publikovaná roku 1877. Miškovský v nej objekty
formálně opísal, pokúsil sa určiť dobu ich vzniku
a niektoré pamiatky zdokumentoval aj kresebne. Ako
dóležitá událost v dějinách ranostredovekej architek-
túry tohto regiónu sa mu javil tatársky vpád v roku
1241. Před týmto dátumom mali vzniknut románské
kostoly v Ludrovej-Kútoch, Liptovskom Mikuláši,
Sliačoch a štípy kostola v Liptovskej Mare. Vznik
váčšiny liptovských stavieb však datoval až po tom-
to medzníku. Za najvýznamnejšiu pamiatku Liptova
považoval z umeleckohistorického híadiska kostol
v Liptovskom Mikuláši9 a kostolu v Smrečanoch
věnoval neskôr roku 1893 monotematický článok,
kde sa zaoberal najmä malbou dřeveného stropu v lo-
di kostola.10 Prvou štúdiou Miškovský v podstatě
uviedol do odborných kruhov liptovský pamiatkový
fond. Cenná je najmä kresebná dokumentácia, čas-
tokrát zachytávajúca podobu architektúr před ich
úpravami na konci 19. storočia, připadne v mladšom
období (Liptovský Mikuláš), resp. před ich neskor-
ším úplným zánikom (Paludza).11 V roku 1907 pub-
7 VAJDOVSKY, J.: Árva, Liptó és Szepes vármegyében léterô
emlékszerü tempolomok laj stroma. In: Archaeológiai Ertesitö,
1874, s. 150-157.
8 O živote a diele V Miškovského pozři: JANKOVIČ, V: Vik-
tor Myskovszky (1838-1909). In: Monumentorum tutela, 10,
1973, s. 83-221; BALEGA, A. (ed.): Viktor Miškovský a sú-
časná ochrana pamiatok v strednej Europe. Bratislava - Bu-
dapešť 1999.
9 MYSKOVSZKY, V: Liptómegye kôzépkori épitészeti mííem-
lékei. (Adalék muemlékeink ismeretéhez). In: Archaeológiai
Közlemenyek, XI, 1877, č. 2, s. 9-65. Autor sa v štúdii okrem
niektorých profánnych stavieb venuje najmä sakrálnej archi-
tektúre. Vyjadřuje sa ku kostolom v: Liptovskom Petre (rui-
na), Dovalove, Liptovskom Jáne, Liptovskom Ondřeji, Oko-
ličnom, Liptovskom Mikuláši, Bobrovci, Trstenom, Smreča-
noch, Paludzi (dřevený kostol), Paludzi (ruina), Liptovskej
Mare, Ludrovej-Kútoch, Sliačoch, obom kostolom v Partizán-
skej (Nemeckej) Lupči, Liptovskom Michali, Liptovskej Tep-
lej, Martinčeku a Ružomberku.
10 MYSKOVSZKY, V: A Szmrecsányi templom és mennyeze-
tének festményei. In: Archaeológiai Ertesitö, XIII, 1893, s.
145-151.
11 Okrem publikovaného kresebného materiálu v oboch uvede-
ných štúdiách zhotovil V Miškovský ďalšie kresby (váčšinou
dnes uložené v plánovom archíve OMvH v Budapešti), z kte-
rých mi boli k dispozícii: fotoreprodukcia kresby kostola
168