DOI issue:
Nr. 1
DOI article:Hrdina, Miroslaw: [Rezension von: Jan Michl, Tak nám pýr forma sleduje funkci]
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0079
to doktríny stáli traja americkí myslitelia z okruhu
Múzea moderného umenia (MoMA) v New Yorku,
menovite historik architektúry Henry-Russel Hitch-
cock, teoretik a architekt Philip Johnson a riaditel
múzea, teoretik a historik moderného umenia Alfred
H. Barr. Tvorcami medzinárodného slohu málo byť
podlá ich názorov niekolko vodcovských osobností
európskej architektúry, W. Gropius, J. J. P. Oud, Le
Corbusier a L. Mies van der Rohe, ktorý mali byť in-
spirovaní postkubistickým abstraktným maliarstvom
— purizmom a neoplasticizmom. Ich nová výtvarná
reč sa mala stať normou pre ostatných architektův.
Abstrakcionisti tiež deklarovali odmietnutie funkci-
onalistické) doktríny, ktorú vnímali ako přísné úče-
lovú teóriu designu a představitelův funkcionalizmu
charakterizovali ako anti-estetikov. Tým však zamě-
nili funkčnú metodu funkcionalistův za samotný ciel
hnutia, čím došlo k zámernej a dodnes aktuálnej
dezinterpretácii funkcionalizmu.
Třetí text bol publikovaný pod titulom Forma že
sleduje co? (Modernistický pojem funkce jako carte blan-
che,) a povodně vyšiel v časopise Magazine of the Fa-
culty of Architecture & Town Planning v roku 1995
v anglickem jazyku.4 Zámerom eseje je bližšie zozná-
menie sa s klučovým heslom funkcionalistického hnu-
tia, s heslom forma sleduje funkciu, ktoré ani do dneš-
ných čias nestratilo na vplyve. Po prvýkrát zaznělo
toto slovné spojenie v článku amerického architekta
Louisa Sullivana z roku 1896, ktorého názov zněl Prob-
lém vysokej úradnej budovy z výtvarného híadiska. Clá-
nok sa zaoberal problémem vonkajšieho výrazu no-
vého stavebného typu. Sullivan navrhoval vertikálně
členenie a trojčlennú kompozíciu s vysokým parte-
rem, vertikálnym členěním těla stavby ukončeným
atikou. Svoje riešenie považoval za určené prlrodným
zákonom, ktorého najhutnejším zhrnutím bolo právě
heslo forma sleduje funkciu. Európska architektonická
scéna sa s heslom zoznámila pravděpodobně prostred-
níctvom knihy C. W. Behrendta Moderna stavba: jej
povaha, problémy a formy (Modern Building: Its Natu-
re, Problems and Forms), ktorá vyšla v USA v roku
1937 a v Londýne v roku 1938.
V prírodných aj společenských védách vzniká po-
jem funkcia ako výsledok pozorovania existujúcich
foriem a javov. V tomto význame formy teda funkci-
ám predchádzajú, ide o tzv. skutočné fungovanie.
Opačný význam představuje tzv. zamýšlané fungo-
vanie, pri ktorom forma neexistuje, ale sa po nej
s ohladom na zamýšlanú funkciu pátrá. Účel je tu
synonymem pre pojem funkcia a iba v tomto význa-
me má zmysel výrok forma sleduje funkciu. Funkciona-
listická teória, ktorá s týmto heslom operuje, však
nemala za ciel nič menšie ako konštituovanie novej
objektívnej výtvarnej řeči modernej epochy. Odka-
zovanie k 1’udským účelom, v dvadsiatych rokoch
zváčša konzervatívnym, v tomto přístupe nemálo
miesto. Funkcionalistický pojem funkcie tu vystupu-
je v treťom význame, pričom má svoje logické posta-
venie iba vo vzťahu k mimoludskému — metafyzické-
mu světu účelov údajné zodpovedajúcich modernej
epoche. Tento myšlienkový konštrukt nazýva Jan
Michl funkcionalistickou metafyzikou designu. Architekt
a dizajnér mal pri tvorbě odhalovať funkčné formy
ukryté vo funkciách, pričom také riešenie málo byť aj
výtvarné dokonalé. Kedze išlo o odhalenie objektív-
nej pravdy, výsledky mali byť nadčasové, mali stáť
mimo otázku vkusu. Pojmy funkcia a heslo forma sle-
duje funkciu neodkazovali k reálnému světu ale naopak
k světu ideálneho mimoludského užívatela, kde pre
určitý účel existovalo jediné objektivně riešenie. Uvol-
nenie sa zo závázkov reálného světa umožnilo legití-
mizovať momentálně výtvarné preferencie funkcio-
nalistických architektův a dizajnérov a získať auto-
nomně postavenie na úrovni slobodných umění. Zís-
kanie tvořívej autonomie vnímá Jan Michl ako jeden
zo skutečných a klučových cielov funkcionalizmu.
Stvrtým textom je článok s titulom Příklady táhnou
(0 krizi bezpříkladné funkcionalistické pedagogiky
a (možné) budoucí roli uměleckoprůmyslových muzeí), kto-
rý bol povodně publikovaný v časopise Scandinavian
Journal of Design History v roku 1992 v anglickom ja-
zyku.5 Před presadením sa funkcionalistického hnu-
tia bolo umeleckopriemyselné školstvo založené na
vyučovaní designu prostredníctvom exemplárnych
4 MICHL, Jan: Form follows what? The modernist nation of
fonction as a carte blanche. In: Magazine of the Faculty of Ar-
chitecture & Town Planning. Israel — Haifa : Israel Institute of
Technology — Technion — Winter, 1995.
5 MICHL, Jan: The crisis of modernist design pedagogy — and
its (possibly) gratifying conséquences for muséums of applied
arts. In: Scandinavian Journal of Design History, 1992, Č. 2, s.
119-122. Český překlad MICHL, Jan: Příklady táhnou :
77
Múzea moderného umenia (MoMA) v New Yorku,
menovite historik architektúry Henry-Russel Hitch-
cock, teoretik a architekt Philip Johnson a riaditel
múzea, teoretik a historik moderného umenia Alfred
H. Barr. Tvorcami medzinárodného slohu málo byť
podlá ich názorov niekolko vodcovských osobností
európskej architektúry, W. Gropius, J. J. P. Oud, Le
Corbusier a L. Mies van der Rohe, ktorý mali byť in-
spirovaní postkubistickým abstraktným maliarstvom
— purizmom a neoplasticizmom. Ich nová výtvarná
reč sa mala stať normou pre ostatných architektův.
Abstrakcionisti tiež deklarovali odmietnutie funkci-
onalistické) doktríny, ktorú vnímali ako přísné úče-
lovú teóriu designu a představitelův funkcionalizmu
charakterizovali ako anti-estetikov. Tým však zamě-
nili funkčnú metodu funkcionalistův za samotný ciel
hnutia, čím došlo k zámernej a dodnes aktuálnej
dezinterpretácii funkcionalizmu.
Třetí text bol publikovaný pod titulom Forma že
sleduje co? (Modernistický pojem funkce jako carte blan-
che,) a povodně vyšiel v časopise Magazine of the Fa-
culty of Architecture & Town Planning v roku 1995
v anglickem jazyku.4 Zámerom eseje je bližšie zozná-
menie sa s klučovým heslom funkcionalistického hnu-
tia, s heslom forma sleduje funkciu, ktoré ani do dneš-
ných čias nestratilo na vplyve. Po prvýkrát zaznělo
toto slovné spojenie v článku amerického architekta
Louisa Sullivana z roku 1896, ktorého názov zněl Prob-
lém vysokej úradnej budovy z výtvarného híadiska. Clá-
nok sa zaoberal problémem vonkajšieho výrazu no-
vého stavebného typu. Sullivan navrhoval vertikálně
členenie a trojčlennú kompozíciu s vysokým parte-
rem, vertikálnym členěním těla stavby ukončeným
atikou. Svoje riešenie považoval za určené prlrodným
zákonom, ktorého najhutnejším zhrnutím bolo právě
heslo forma sleduje funkciu. Európska architektonická
scéna sa s heslom zoznámila pravděpodobně prostred-
níctvom knihy C. W. Behrendta Moderna stavba: jej
povaha, problémy a formy (Modern Building: Its Natu-
re, Problems and Forms), ktorá vyšla v USA v roku
1937 a v Londýne v roku 1938.
V prírodných aj společenských védách vzniká po-
jem funkcia ako výsledok pozorovania existujúcich
foriem a javov. V tomto význame formy teda funkci-
ám predchádzajú, ide o tzv. skutočné fungovanie.
Opačný význam představuje tzv. zamýšlané fungo-
vanie, pri ktorom forma neexistuje, ale sa po nej
s ohladom na zamýšlanú funkciu pátrá. Účel je tu
synonymem pre pojem funkcia a iba v tomto význa-
me má zmysel výrok forma sleduje funkciu. Funkciona-
listická teória, ktorá s týmto heslom operuje, však
nemala za ciel nič menšie ako konštituovanie novej
objektívnej výtvarnej řeči modernej epochy. Odka-
zovanie k 1’udským účelom, v dvadsiatych rokoch
zváčša konzervatívnym, v tomto přístupe nemálo
miesto. Funkcionalistický pojem funkcie tu vystupu-
je v treťom význame, pričom má svoje logické posta-
venie iba vo vzťahu k mimoludskému — metafyzické-
mu světu účelov údajné zodpovedajúcich modernej
epoche. Tento myšlienkový konštrukt nazýva Jan
Michl funkcionalistickou metafyzikou designu. Architekt
a dizajnér mal pri tvorbě odhalovať funkčné formy
ukryté vo funkciách, pričom také riešenie málo byť aj
výtvarné dokonalé. Kedze išlo o odhalenie objektív-
nej pravdy, výsledky mali byť nadčasové, mali stáť
mimo otázku vkusu. Pojmy funkcia a heslo forma sle-
duje funkciu neodkazovali k reálnému světu ale naopak
k světu ideálneho mimoludského užívatela, kde pre
určitý účel existovalo jediné objektivně riešenie. Uvol-
nenie sa zo závázkov reálného světa umožnilo legití-
mizovať momentálně výtvarné preferencie funkcio-
nalistických architektův a dizajnérov a získať auto-
nomně postavenie na úrovni slobodných umění. Zís-
kanie tvořívej autonomie vnímá Jan Michl ako jeden
zo skutečných a klučových cielov funkcionalizmu.
Stvrtým textom je článok s titulom Příklady táhnou
(0 krizi bezpříkladné funkcionalistické pedagogiky
a (možné) budoucí roli uměleckoprůmyslových muzeí), kto-
rý bol povodně publikovaný v časopise Scandinavian
Journal of Design History v roku 1992 v anglickom ja-
zyku.5 Před presadením sa funkcionalistického hnu-
tia bolo umeleckopriemyselné školstvo založené na
vyučovaní designu prostredníctvom exemplárnych
4 MICHL, Jan: Form follows what? The modernist nation of
fonction as a carte blanche. In: Magazine of the Faculty of Ar-
chitecture & Town Planning. Israel — Haifa : Israel Institute of
Technology — Technion — Winter, 1995.
5 MICHL, Jan: The crisis of modernist design pedagogy — and
its (possibly) gratifying conséquences for muséums of applied
arts. In: Scandinavian Journal of Design History, 1992, Č. 2, s.
119-122. Český překlad MICHL, Jan: Příklady táhnou :
77