DOI article:
Pötzl-Malíková, Mária: Pôsobenie Spoločnosti Ježišovej v Banskej Štiavnici a jeho význam pre podobu a rozvoj barokového umenia v meste (roky 1649-1718)
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51712#0162
už spomínali,150 na 1’avej takisto už spomenutý oltář
sv. Františka Xaverského151 Okrem toho sa tu nachá-
dzal už nový, nákladný organ, ďalej kazatel’nica a kos-
tolné lavice. Nič z tohto kostolného zariadenia sa ne-
zachovalo, všetko padlo za oběť neskorším přestav-
bám alebo velkému požiaru v roku 1806.
Podlá vizitácie sa spomínaný Ján Hieroným Stan-
ko stal městským farárom dňa 2. mája 1706 a to údaj-
né so súhlasom jezuitov, ktorí boli vtedy ešte v měs-
tě. Jeho kaplánom bol Ladislav Fodor, ktorý kázal po
slovenský. Pri starostlivosti o veriacich vypomáhali
dvaja františkáni z Kremnice, z toho jeden bol urče-
ný pre nemecké a druhý pre slovenské obyvatelstvo.
Z dalších údajov tohto spisu je doležitý najmä čí-
selný poměr katolíkov (asi 6700 osôb) a evanjelikov
(asi 6000 osôb) v meste. Jezuiti dokázali teda v priebe-
hu svojej viac než polstoročnej intenzívnej pastorač-
ně) činnosti obrátit na katoličku vieru úctyhodný po-
čet obyvatelov, úplné zlomit protivnú stranu sa im
však nepodařilo.
Za postupujúcimi cisárskymi vojskami přišli dva-
ja jezuitskí pátri v máji 1709 opáť do Banskej Stiav-
nice. Našli tam dva kostoly v rukách evanjelikov a na
faře světského kňaza, ktorý nebol ochotný im hned'
uvolnit’ miesto. Pominul však sotva rok a všetko bolo
opáť v ich rukách.152 Umožnilo im to najmä rozhod-
nutie cisára Jozefa I. z 12. decembra 1709 vrátiť fary
póvodným majitelom a nasledovný příkaz uherské-
ho primasa, ostřihomského arcibiskupa Kristiána
Augusta Saského Petróczymu, odovzdať faru jezui-
tom.153 Ich počet začal opáť rýchlo stúpať, o rok ne-
skór tvořilo banskoštiavnickú rezidenciu už páť kňa-
zov, jeden magister a jeden fráter-ekonóm.154
V ich nekompromisnom boji proti „herézii“ a v
ich metodách sa po ich návrate nič nezměnilo. Ne-
změnil sa ale ani opozičný postoj troch evanjelických
duchovných, ktorí naďalej pósobili v meste. Kompe-
tenčné konflikty, exhumácie mrtvol, ktoré sa dostali
do nesprávného cintorína, váznenie protivníka a zosil-
nené úsilie o konvertitov, charakterizujú prvé roky
opátovnej činnosti Spoločnosti Ježišovej v Banskej
Štiavnici.155 Bolo to v období, keď sa ostré protirefor-
mačné ovzdušie v krajině už zmiernilo a po uzavretí
szatmárskeho mieru v roku 1711 došlo aj po politic-
ké) stránke k istému uvolneniu. Asi třeba hladať pří-
činu tohto neutíchajúceho bojového zápalu v tom, že
ako vieme, žilo vtedy v meste ešte temer toíko evan-
jelikov ako katolíkov. Takýto stav nemohli pátri, na-
priek svojim velkým úspechom akceptovat’ ako ko-
nečný. Výsledkom ich intenzívnej pastoračnej činnosti
bol potom ustavičný prílev konvertitov, ktorých po-
čet sice už nedosahoval tú výšku ako v dramatických
70. a 80. rokoch 17. storočia, převyšoval ale temer
vždy dosiahnuté výsledky v iných jezuitských usadlos-
tiach Uhorska.156
Jezuiti boli ale po svojom návrate konfrontovaní
s ovel’a silnějším nepriatelom, ktorý mal v rokoch
1710 — 1711 na svědomí velký počet obyvatelov.
V meste vtedy zúril mor a členom Spoločnosti Ježi-
šovej připadla ťažká úloha starať sa o svojich trpia-
cich a umierajúcich farníkov.157 Aj v tejto činnosti
prejavili svoju oddanosť a horlivosť v službě Bohu a l’u-
dbm, čo je druhá stránka ich ambivalentného póso-
benia v meste. Zvlášť sa tu vyznamenal P. Andrej
Kontil, ktorý potom ešte asi desaťročie slúžil sloven-
skému obyvatelstvu na okolí Stiavnice.158
150Pozri s. 143.
151Pozri s. 149.
152ÖNB, Littéral Annuae, c. d. (v pozn. 14), za rok 1709, fol. 3v
(Catalogua Per sonar um — dvaja pátri v Banskej Štiavnici), fol.
68 v. (správa o převzatí všetkých kostolov v meste a na okolí
dňa 9- novembra toho roku). Pozři tiež: JANKOVIČ 1941, c.
d. (v pozn. 6), s. 100.
153MOL, Actajesuitica regestrata, Res. Schemnicziensis, c. d. (v pozn.
12), Fase. 1. č. 19- Prípis arcibiskupa, ktorý sa zachoval vo
viacerých odpisoch, je datovaný 17. februárom 1710.
154Č)NB, Litterae Annuae, c. d. (v pozn. 14), za rok 1710, fol. 4 r.
155Pozri k tomu: JANKOVIČ 1941, c. d. (v pozn. 6), s. 101.
l5čPorovnaj k tomu údaje v: ÖNB, Litterae Annuae, c. d. (v
pozn. 14) o počte konvertitov v jednotlivých slovenských
kolégiách a rezidenciách Rakúskej provincie S. J. v týchto
rokoch.
1!7K pósobeniu jezuitov počas morových epidémií na Sloven-
sku pozři: KRAPKA - MIKULA 1990, c. d. (v pozn. 1), s.
263-265. K situácii v Banskej Štiavnici pozři: RICHTER
1903, c. d. (v pozn. č. 96), s. 237-259.V práci: JANKOVIČ
1941, c. d. (v pozn. 6), sa mor v Banskej Štiavnici vóbec
nespomína.
l58KRAPKA - MIKULA 1990, c. d. (v pozn. 1), s. 137.
154
sv. Františka Xaverského151 Okrem toho sa tu nachá-
dzal už nový, nákladný organ, ďalej kazatel’nica a kos-
tolné lavice. Nič z tohto kostolného zariadenia sa ne-
zachovalo, všetko padlo za oběť neskorším přestav-
bám alebo velkému požiaru v roku 1806.
Podlá vizitácie sa spomínaný Ján Hieroným Stan-
ko stal městským farárom dňa 2. mája 1706 a to údaj-
né so súhlasom jezuitov, ktorí boli vtedy ešte v měs-
tě. Jeho kaplánom bol Ladislav Fodor, ktorý kázal po
slovenský. Pri starostlivosti o veriacich vypomáhali
dvaja františkáni z Kremnice, z toho jeden bol urče-
ný pre nemecké a druhý pre slovenské obyvatelstvo.
Z dalších údajov tohto spisu je doležitý najmä čí-
selný poměr katolíkov (asi 6700 osôb) a evanjelikov
(asi 6000 osôb) v meste. Jezuiti dokázali teda v priebe-
hu svojej viac než polstoročnej intenzívnej pastorač-
ně) činnosti obrátit na katoličku vieru úctyhodný po-
čet obyvatelov, úplné zlomit protivnú stranu sa im
však nepodařilo.
Za postupujúcimi cisárskymi vojskami přišli dva-
ja jezuitskí pátri v máji 1709 opáť do Banskej Stiav-
nice. Našli tam dva kostoly v rukách evanjelikov a na
faře světského kňaza, ktorý nebol ochotný im hned'
uvolnit’ miesto. Pominul však sotva rok a všetko bolo
opáť v ich rukách.152 Umožnilo im to najmä rozhod-
nutie cisára Jozefa I. z 12. decembra 1709 vrátiť fary
póvodným majitelom a nasledovný příkaz uherské-
ho primasa, ostřihomského arcibiskupa Kristiána
Augusta Saského Petróczymu, odovzdať faru jezui-
tom.153 Ich počet začal opáť rýchlo stúpať, o rok ne-
skór tvořilo banskoštiavnickú rezidenciu už páť kňa-
zov, jeden magister a jeden fráter-ekonóm.154
V ich nekompromisnom boji proti „herézii“ a v
ich metodách sa po ich návrate nič nezměnilo. Ne-
změnil sa ale ani opozičný postoj troch evanjelických
duchovných, ktorí naďalej pósobili v meste. Kompe-
tenčné konflikty, exhumácie mrtvol, ktoré sa dostali
do nesprávného cintorína, váznenie protivníka a zosil-
nené úsilie o konvertitov, charakterizujú prvé roky
opátovnej činnosti Spoločnosti Ježišovej v Banskej
Štiavnici.155 Bolo to v období, keď sa ostré protirefor-
mačné ovzdušie v krajině už zmiernilo a po uzavretí
szatmárskeho mieru v roku 1711 došlo aj po politic-
ké) stránke k istému uvolneniu. Asi třeba hladať pří-
činu tohto neutíchajúceho bojového zápalu v tom, že
ako vieme, žilo vtedy v meste ešte temer toíko evan-
jelikov ako katolíkov. Takýto stav nemohli pátri, na-
priek svojim velkým úspechom akceptovat’ ako ko-
nečný. Výsledkom ich intenzívnej pastoračnej činnosti
bol potom ustavičný prílev konvertitov, ktorých po-
čet sice už nedosahoval tú výšku ako v dramatických
70. a 80. rokoch 17. storočia, převyšoval ale temer
vždy dosiahnuté výsledky v iných jezuitských usadlos-
tiach Uhorska.156
Jezuiti boli ale po svojom návrate konfrontovaní
s ovel’a silnějším nepriatelom, ktorý mal v rokoch
1710 — 1711 na svědomí velký počet obyvatelov.
V meste vtedy zúril mor a členom Spoločnosti Ježi-
šovej připadla ťažká úloha starať sa o svojich trpia-
cich a umierajúcich farníkov.157 Aj v tejto činnosti
prejavili svoju oddanosť a horlivosť v službě Bohu a l’u-
dbm, čo je druhá stránka ich ambivalentného póso-
benia v meste. Zvlášť sa tu vyznamenal P. Andrej
Kontil, ktorý potom ešte asi desaťročie slúžil sloven-
skému obyvatelstvu na okolí Stiavnice.158
150Pozri s. 143.
151Pozri s. 149.
152ÖNB, Littéral Annuae, c. d. (v pozn. 14), za rok 1709, fol. 3v
(Catalogua Per sonar um — dvaja pátri v Banskej Štiavnici), fol.
68 v. (správa o převzatí všetkých kostolov v meste a na okolí
dňa 9- novembra toho roku). Pozři tiež: JANKOVIČ 1941, c.
d. (v pozn. 6), s. 100.
153MOL, Actajesuitica regestrata, Res. Schemnicziensis, c. d. (v pozn.
12), Fase. 1. č. 19- Prípis arcibiskupa, ktorý sa zachoval vo
viacerých odpisoch, je datovaný 17. februárom 1710.
154Č)NB, Litterae Annuae, c. d. (v pozn. 14), za rok 1710, fol. 4 r.
155Pozri k tomu: JANKOVIČ 1941, c. d. (v pozn. 6), s. 101.
l5čPorovnaj k tomu údaje v: ÖNB, Litterae Annuae, c. d. (v
pozn. 14) o počte konvertitov v jednotlivých slovenských
kolégiách a rezidenciách Rakúskej provincie S. J. v týchto
rokoch.
1!7K pósobeniu jezuitov počas morových epidémií na Sloven-
sku pozři: KRAPKA - MIKULA 1990, c. d. (v pozn. 1), s.
263-265. K situácii v Banskej Štiavnici pozři: RICHTER
1903, c. d. (v pozn. č. 96), s. 237-259.V práci: JANKOVIČ
1941, c. d. (v pozn. 6), sa mor v Banskej Štiavnici vóbec
nespomína.
l58KRAPKA - MIKULA 1990, c. d. (v pozn. 1), s. 137.
154