Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

dimenzie sa hlavným rámcom stal eschatologický
zápas medzi Kristom a diablom. Z teologického
hFadiska sa nesptavodlivé násilie, vrátane tělesných
trestov martýrov, vysveďuje prvotným hriechom.
Ježiš sice zlomil moc hriechu, no neobnovil strate-
ný rajť Spravodlivosť sa naplní až na konci světa:
„Džvň? yzAýpAprř BoýT r/ozv z?/é/oré vytA/A
odpočívajú pod oltárom a čakajú, kým sa naplní ich
počet (Zjv. 6.9-11).
Křesťanské chápanie martýria nadvázuje na
staršiu tradíciu, no vyznačuje sa aj osobitnou mo-
tiváciou. Mučeníci podstupuji! dobrovolná smrť
z lásky k 1'ud'om. Nasledujú Ježišov příklad. „ABT
yhťúh yoAýé ýAož ^ /yyTú
píše evanjelium (Jn. 15.13). Táto veta
platila aj v neskorom středověku. Tomáš Akvinský
vyzdvihoval martýrium ako najdokonalejší spomedzi
cnostných činov, lebo najlepšie ukazuje dokonalosť
lásky/ Martýrium bolo aj v následujúcich storočiach
hraničným prípadom a orientačným bodom kres-
ťanskej existencieť
Sv. Stefan, prvý mučeník křesťanstva, sa ešte
predtým, než ho jeho zuřiví odporcovia ukame-
novali, přihlásil k starozákonné) tradicii prenasle-
dovaných prorokov (Sk. 7.52). Tesne před smrťou
mal víziu — „wTA/ BzyA /Aw ^ JéýiA rAťyo
BoúA' - a podobné ako Ježiš sa modlil za odpuste-
nie hriechu svojich vrahov (Sk. 7.55-60). Potom ho
^ yA/6í?A' (Sk.

^ SCHREINER, K.: Si homo non pecasset... Der Sündenfall
Adams und Evas in seiner Bedeutung für die soziale, seelische
und körperliche Verfaßtheit des Menschen. In: SCHREINER,
K. - SCHNITZLER, N. (ed.): GyAAy, AgAr/, ^?y<?rrr%.
3y%?ATé zz/zk AgA/A^zy Ar EJzprrr zA yüAzz MzAAzAr zzzzť A
ArprA^zz Ařzzgú/. München 1992, s. 41-84, tu s. 46.
Jzzvz/%2 z*AA<yzA, 11-IIq, 124a 3c: „ALzrpAzzzzz ^zzzAz^ z'zzAr cwzzgr
zzrtzzr rzEzzcror zzz^rczžzzg Azzzozzr/rEpřArAzzgzzz rAKEzr." Cit. podlá
GEMEINHARDT 2009, c. d. (v pozn. 5), s. 314.
s GEMEINHARDT 2009, c. d. (v pozn. 5), s. 322.
Příběh Protomartýra Štefana zobrazili na levočskom oltáři
sv. Alžběty. - RADOCSAY, D.: A ÁóyyCoE Af^gyzzrorrgzý
AMArAz. Budapest 1955, s. 376; CIDLINSKÁ, L.: GcACě
Cn'AcA öAürg úhrřzzr/ézz. Bratislava 1989, s. 47.
DUBOIS, J. — LEMAITRE, j.-L.: Jczzrrřr ř/ zzzA^cAr A
/7qgziyny^z7zAAAzz/ř. Paris 1993, s. 14.

8.2)7 Nespravodlivo popravený vydává svědectvo
viery a prejavuje milosrdenstvo. Po jeho smrti mu
veriaci prejavujú úctu.
Aj príbehoch neskorších mučeníkov sa opakuje
podobná schéma. Martyra vypočúvajú, pričom často
protestuje pohanským bohom, resp. proti viere svo-
jich prenasledovatel'ov; neskór ho vystavia krutému
mučeniu, ktoré nezlomí jeho vieru, takže ho popra-
via. Jeho duša putuje na nebesá, tělo s úctou prijímajú
zbožné osoby.'" Autoři legiend chápali martýrov pre-
dovšetkým ako svedkov viery, ktorí svoje svědectvo
spečatili krvou. Písali v čase, keď grécke šlová martys
(p&pmç, svedok) a od něho odvodené martyrion
(pctQTŮpuov, svědectvo) už nadobudli svoj špecihcky
křesťanský zmysel." Najstarším zachovaným opisom
mučeníckej smrti v tomto zmysle je PAy-
/z7zyi (okolo 160), ktoré sa stalo známým aj preto, že
ho cituje EusebiusT Martýrov opisovali ako hrdinov,
ktorí obětovali svoje pozemské životy v mene kres-
ťanskej viery vo věčný život.'" V rozprávaní o mar-
týriu nejde o uctievanie hrdinskej smrti ako takej,
pretože dóležitú úlohu zohráva poskytnuhe nádeje
v záchranu před zánikom, vo víťazstvo nad smrťou.
V tomto zmysle sú všetky rozprávania o martýroch
predovšetkým „verkonočnými príbehmi" o vzkriese-
níT ITrutý dej nadobúda v kresťanskej interpretácii
\yšší zmysel. Napriek mnohým sporom si martýri
zachovali velTú vážnosť v kresťanskom svete aj
potom, keď sa rozvinuli iné modely svátosti.'" Pre
" K vývojů jeho významu por. CAMPENHAUSEN, H.
Freiherr von: DA 7A<? Ar MzzryEzz^r A Ar ASzzz XzhAř. Göt-
tingen 1964, s. 20-55.
" EUSEBIUS: 4,15; BAUMEISTER 2009,
c. d. (v pozn. 3), s. 12-13.
' " SCHOCKENHOFF, E.: Marpnium. In: EaxfAw Ar AÍA<?A/-
Arr, 6,1999, s. 353-355.
^ HALB PAS, H.: Die Wahrheit der Legende. In: VOLGGER,
E. (ed.): KzzC/ GAzy zzzzť rúzz BzPřzyyCAr A AřzzAzzr/BAzzzřzz
(JzzzťzfAzzy TJrzzAd (= Quellen und Studien zur Geschichte
des Deutschen Ordens, 57). Marburg 2002, s. 137-160, tu
s. 141.
^ VAUCHEZ, A.: Světec. In: LE GOFF, J. (ed.): EAAréQhAAé
zzyA rrA Praha 1999, s. 263-290, tu s. 265.

160