Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 14
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0020
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
kami čoraz intenzívně jšieho stierania tejto hranice,
takže otázka autodidaxie či profesionálně] aka-
demickej formácie hrá čoraz menšin úlohu.
V skutočnosti bolo aj v minulosti ťažko nájsť
umelca, ktorý by sa přiznal, že sa v umění naučil
niečo od nějakého učitela. Deklarativně sú všetci
viac-menej autodidakti, lebo v akadémii a v škole
sa naučili iba „techniku“. Zvlášť charakteristické
je to v modernom umění od čias impresionizmu,
keď sa akademické procédé stalo načisto sekundár-
nou vecou. V novších časoch to v súvislosti s no-
vými smermi a technikami ešte viac zosilnelo,
najmä u architektov a inžinierov sa to stalo pra-
videlným javom. Ale týmto sa netřeba dať oklamať.
Medzi profesionálnymi a laickými umelcami ešte
stále existuje určitá hranica, hoci nie je jasné, do-
kedy bude existovat. Profesionálny umelec je predsa
na úrovni doby. Ci sa už učil alebo neučil v niektorej
škole či akadémii, pod sebou cíti rozvoj výtvar-
nej kultúry, s ktorou je spatý. Jeho skúsenosť
je kolektívna skúsenosť. V miere váčšej či menšej,
podlá svojej kultúry, prostredia alebo nadania
tvoří v linii vývoja. Dokonca i vtedy, keď svojím
výrazom alebo programom neguje celú predchá-
dzajúcu evolúciu umenia, je v určitom zmysle
jej posledným plodom a pokračuje v nej na (histo-
ricky) najvyššej úrovni.

Laický umelec sa určitou mierou tiež zapája
do všeobecnej skúsenosti. Či už sleduje nějaký
přijatý směr alebo umelca, či sa pokúša byť
informovaný prostredníctvom knih a reprodukcií,
predsa sa snaží přerazit „priehradu“ a vyjst z izo-
lácie. V obrovskom počte prípadov je to sice iba
sporadické úsilie a výsledky sú velmi obmedzené;
napokon to závisí najmä od nadania a priebojnosti
psychickej štruktúry. V principe však musíme
předpokládat, že túto priehradu možno zničit,
a v tom případe padá podstatné odlíšenie umenia
profesionálneho od laického. Posledně desaťročia
nám to vskutku aj ukázali: nespočetné množstvo
umelcov prechádza zjednej sféry do druhej, a dokonca
i opačným smerom. Moderně techniky a směry
v sochárstve a v maliarstve ulahčili tieto trans-
formácie, a ak vylúčime pojem diletantizmu (ktorý
určuje případy insuficiencie, netalentovanosti a
pod.) z pojmu laického umenia, přiblížíme sa
k stanovisku, že rozdiel medzi profesionálnym
a laickým uměním je v podstatě rozdielom vztahu
umeleckej aktivity k profesii a sociálnej funkcii,
ktorú jednotlivec vykonává. Napokon ani náru-
živosť a oddanost takej to činnosti sa nám nevidia
byť důležitými znakmi: je známe, že mnohí ama-
téři boli jej odovzdaní horlivejšie a osudovejšie
než umělci, ktorí sa ňou zaoberajú profesionálně.


Mirko Virius
(Juhoslávia),
Hádka na poli,
tempera, 1937.

14
loading ...