Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

tere „blokády“ v případe Colníka, ktoré tu Damjano-
vová prináša, sú v každom případe zaujímavé. Išlo by
o ohrozeného občana, ktorý nesúhlasil s deformáciou,
a tak sa regresívnou cestou identifikuje so sedliackymi
symbolmi (str. 71). Pre jej tézu je charakteristické poní-
manie pseudonaivnosti („naivnosti“) moderných naivis-
tov, ako aj samého Colníka. Keďže nás teraz momentálně
nezaujímá sám charakter blokády, ponecháváme tento
problém na druhý raz.
34 Myslím, že tento jav možno u nás pekne sledovat
v případe Ivana Generaliéa. Od jeho prvých zachovaných
práč zo začiatku tridsiatych rokov k Jednorožcovi je dlhá
cesta a vidieť na nej jasnú evolúciu. To isté som spozo-
roval u I. Večenaja a Mija Kovačiéa (pozři G. Gamulin,
čas. Izraz, Sarajevo 1961, č. 5 a r. 1963, ě. 2), potom u F.
Filipovica, Kňazoviča atď. Charakteristický je aj feno-
mén zmrazovania vízie u Ivana Rabuzina, Matiju Skur-
jeného a Eugena Buktenicu. — O tejto otázke pozři aj
tézy D. Bašičeviéa, Ivan Generalié,Záhřeb 1962. O prob-
léme evolúcie H. Rousseaua pozři D. C. Rieh, Henri
Rousseau, New York 1946 a J. Dam j ano vo vá, c. d„ 148.
35 O. Bihalj i-Merin, c. d„ 135, 240, 241, 256.
36 U nás je poučný případ Franja Dolenca, ktorý vyšiel
z Chlebinskej školy a školením sa úplné vydělil z naivnej
sféry zážitku. Ešte zaujímavejší je případ Franja Mraza,
jedného z dvojice predvojnových pionierov tejto školy,
ktorý po vojně záměrně opustil túto sféru. Pokus o návrat
do nej, ktorý sa odohráva teraz, je pre náš problém velmi
zaujímaný. Ako sa nám vidí, tento návrat je možný iba
v tom případe, ak aj odchod zo školy bol „nemožný“
a vopred odsúdený na neúspěch. (Pozři aj autobiograíiu
F. Mraza v katalogu Prvi kvadrijenale naivnih umjetnika
Jugoslavije od M. Gvozdanoviéovej, Cačak 1962.)
37 V našej empirii sú to případy Matiju Skurjeného
a Ivana Rabuzina. Ich pevne sformované osobné „štýly“
móžu odolat všetkým „nástrahám“. Nie je priam in-
struktivný případ Ivana Rabuzina, ktorý pri svojich
nových pařížských pobytoch mnoho videi i naučil sa?
A predsa ostal pri svojom výraze; tu sa nám otvára
zaujímavá otázka vedomia o vlastnom naivnom vztahu
a výraze, o jeho uchovávaní a dokonca pěstovaní. Možné
sú mnohé riešenia, ale ako sa mi vidí, bolo by chybné
zotrvávať na nejakom absolútnom stanovisku a popierať
i takúto možnost. Vývoj jednotlivého vedomia prináša
mnohoraké prekvapenia a mne sa vidí, že je velmi 1’ahko
možné představit si právě takýto případ: isté pokročilé
vedomie spozoruje a zafixuje přednosti už uskutečně-
ného osobného štýlu a programová sa bráni před ,,cudzími“
inkurziami. Napokon Dorival to celkom chybné předpo-
kládal i v případe Henri Rousseaua.
38 Aj u nás bolo niekolko prípadov celkom chybného
usmerňovania k epigónstvu. Ako sa skončil případ Slavka
Stolnika, ktorý bol „pedagogicky“ uvedený do tradicie
Chlebinskej školy, je dobré známe. Napriek určitým za-
čiatočným, ba i neskorším úspechom bolo už na začiatku
jasné, že prirodzené nadanie vtedajšieho milicionára bolo
potřebné viest na hladanie vlastného výrazu. Teraz sa toto
nebezpečenstvo opakuje v případe Ivana Lackoviéa.
Je velmi 1’ahké klamat sa 1’ahkými úspechmi, dokonca
i zmanierizovanou zručnosťou tohto schopného kresliča,

ale problém je v tomto: či má vóbec zrny sel vytvořil desia-
teho alebo dvadsiateho ,,chlébinčana“ a čo tým získáme,
najma ked ide o „urbanizované vedomie“. Osobitne
je to důležité pri samom Lackovicovi.
39 Totiž takéto resumé móže směrovat len k najvšeo-
becnejšiemu definovaniu naivného vztahu, ktoré nevy-
lučuje mnohé iné kvalifikácie, ale ich často aj zahrnuje,
například aj mnohé spomenuté v knihe O. Bihaljiho-
M er i na Das naive Bild der Welt, potom dalšie v textoch
Dietricha Mahl o va Text zur Ausstellung und zum Begriff
naive Kunst v katalogu výstavy v Baden-Badene, zvlášť
na str. 196, a potom v citovaných a aj ostatných spisoch
Jakovského, Franza Roha, u nás D. Bašičeviéa, J. Dam-
janovovej a Mirjany Gvozdanoviéovej.
40 „Konečne ako vo váčšine věcí 1’udského ducha, ani
tu nesmieme operovat s rozhraničujúcim alebo-alebo.
Aj tu ide o cudné kríženia, například medzi vědomým
a nevědomým, podnetom a predchodcom, individuálno-
spontánnymi a všeobecno-tradičnými črtami atď.“
(Franz Roh, Fragen zur naiven Kunst v katalogu Das
naive Bild der Welt, Baden-Baden 1961, 192.)
41 Galéria sedliakov-maliarov, potom ako Galéria
primitivného umenia, působí v Záhřebe od r. 1952 vdaka
úsiliu D. Bašičeviéa (a v r. 1957—1959 aj Mirjany Gvoz-
danoviéovej). Písalo sa o nej aj v zahraničí ako o prvom
příklade organizovania a pedagogickej práce s naivnými
umelcami (pozři aj Dietrich Mahl o v, Preface et Remer-
ciements, v katalogu výstavy v Baden-Badene, 1961, 4).
Celé roky som mal možnost sledovat prácu jej riaditela.
Táto práca spočívala v prísnom rozlišovaní naivného
a diletantského či spontánně naučeného (alebo racio-
nálneho), vo výskume a v stimulovaní naivných znakov
a možností. Bohužial, takéto rozlišovanie sa mimo tejto
galérie v Juhoslávii vždy nerobí, v důsledku čoho došlo
v Chorvátsku i v Srbsku k nesmiernym stratám. V tomto
je zřejmý význam určitej a pevnej umeleckej teorie, ako
aj fatálnosť jej nedostatku.
42 Súdiac podlá reprodukcií, ktoré sú přístupné v lite-
ratúre, medzi jednotlivými príslušníkmi alebo „žiakmi“
tohto centra niet štylistických ani morfologických podob-
ností. Hector Hyppolite podlá všetkého nevplýval svojím
výrazom na Philoma Obina, J. E. Gourguea, Castera
Bazilea či S. Blancharda. Nie je mi známe, či nevplýval
nějako ináč. Toto všetko nám umožňuje zaznamenat
fakt, že „poučenie“ spočívá najma v technických inštruk-
ciách (pozři o tom P. Morvan v katalogu Das naive
Bild der Welt, Baden-Baden 1961, 38—77 a 183—184;
O. Bihalji-Merin, c. d„ 101—104).
43 Obaja pionieri tejto „školy“, I. Generalié i F. Mraz,
popierajú vo svojich mnohých vyhláseniach hocijaké
učenie či prenášanie hotových výrazov. Poúčanie Krsta
Hegedušiéa charakterizujú vo svojich autobiografiách
ako technickú informáciu a ako každopádně správný
poukaz: „Od nikoho nekopíruj ani neodmalúvaj“ (pozři
katalog Prvi kvadrijenale naivnih umjetnika Jugoslavije,
Cačak 1962, pod „I. Generalié“ a „F. Mraz“). Vedeckej
kritike by tento problém nemal robit nijakú ťažkosť;
ak sa i dokáže nějaký stylistický vplyv, prirodzene, nie
na začiatky Ivana Generaliéa, ale na obdobie po Jarmoku
v Novigrade a Kanase z r. 1931, nemůže to byť iba pre-

29