Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 44
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0050
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Vorbild war uns hauptsächlich die deutsche Kolonie von
Worpswede nahe bei Bremen, die damals Triumpfe
feierte, mächtig wirkte auch ihre Ausstellung im Prager
Manes. Slavíček war besonders von den Worpsweder
Malern begeistert . . .“ Cit. M. Váross, Augusta, Brati-
slava 1956, 32.
29 Brief vom 4. I. 1902. Siehe Z novších výtvarných
dějin Slovenska, Bratislava 1962, 446.
30 J. Augusta, Spomienky, Bratislava 1962 und
Z novších výtvarných dějin Slovenska, Bratislava 1962,
202—3.

31 Daselbst, 252 und 433.
32 Bezeichnend für diesen Prozess sind die damals
häufigen Ausstellungen von Schülern der Elementar-
gewerbeschulen und der Lehrlingsschulen des ehemaligen
Oberungarns, das Organisieren kunstgewerblicher Ausstel-
lungen, der Ruf nach der Errichtung von Kunstgewer-
beschulen und Kursen u. s. w.
33 Veröffentlicht in der Zeitschrift Slovenské pohl’ady,
1910, 44—51.
34 Daselbst.

Roky 1900—1918 vo výtvarnom umění na Slovensku

Okolo roku 1900 sa krystalizovala na predprevratovom
Slovensku v dósledku súhry ekonomicko-politických
a kultúrnych faktorov nová situácia aj vo sféře výtvarnej.
Aj ked sa este udržiavali niekdajšie regionálně okruhy,
prevládajúcu úlohu začala hrát národnostná problematika,
ktorá specifickým spósobom podmieňovala aj formule -
vanie a uskutočňovanie uměleckých programov, Územie
Slovenska bolo v tom čase miestom doslovné dvoch
výtvarných kultúr: hornouhorskej, diferencuj úcej sa na
tradičné oblasti a inklinujúcej čoraz viac k Budapešti,
a slovenskej, ktorá žila od tamtej takmer v úplnéj izo-
lácii, ale v živom kontakte s kultúrnym prostředím v čes-
kých krajinách. To, čo bola pre neslovenských výtvar-
níkův na našom území Budapešť, znamenala pre slo-
venských umelcov Praha. Preto sa inak přijímali aj
aktuálně umělecké myšlienky, najmä luminizmus, se-
cesia a začiatky expresionizmu, a rozdielny bol aj vztah
k niektorým uměleckým centrám, najmä k Mnichovu.
Hoci výtvarné podněty boli v podstatě spoločné, v ich
interpretácii a zahrotení boli důležité dobové rozdiely
medzi slovenskými a neslovenskými autormi.
V štúdii sa charakterizuje výtvarné školstvo vo vzťahu
k tvorbě skúmaného obdobia: na jednej straně profesio-
nálně učilištia najmä v Prahe, Budapešti a Mnichove,
na druhej strano súkromné maliarske školy, ktoré vzni-
kali a zanikali najmä v Bratislavě a v Košiciach. V dalšej
časti sa analyzuji! snahy a činnost, tunajších uměleckých
organizácií, a to Grupy uhorsko-slovenských maliarov
ako prvého združenia výtvarníkův spatých so slovenským
národným hnutím, dalej Bratislavského uměleckého
spolku a napokon aj maliarskej kolonie na Detvo, ktorá
bola symptomatickou analógiou iných vtedajších pioné-
rových podujatí a mala klučový význam vo formovaní
slovenského národného výtvarného programu.

Zo súhrnného pohladu na štýlové vlastnosti vtedaj-
šieho výtvarného prejavu na Slovensku vyplývá, že
s nástupem do nového storočia sa začína tradičný profil
tunajšieho výtvarného umenia překrývat a měnit jednak
rýchlym šířením oneskoreného impresionizmu (luminiz-
mu), jednak nástupom secesie, ktorá sa však udomácnila
najmä v žánroch užitého umenia a do nášho maliarstva,
grafiky a sochárstva sa dostala len ojedinele alebo v ná-
znakoch. V období tesne před prvou světovou vojnou
nachodíme prvé náběhy k expresionizmu.
V jednotlivých výtvarných disciplínách dochádza po
začiatku storočia k ďalšiemu prehlbeniu ich špecializácie
a profesionalizácie. Vidieť to napr. na samostatnom pěsto-
vaní kresby (napr. u Eduarda Putru) a na začiatkoch
modeme poňatej grafiky (Gejza Angyal). Maliarske žánre
sú dejiskom stretania tradicionalistického názoru (Milan
Mitrovský, Andor Boruth) s modernizujúcimi tenden-
ciami (Konštantín Kováři-Kačmarík). Niekedy sa tieto
protiklady vyskytujú aj u jednej, výtvarnej osobnosti
(Peter Július Kern). Najčistejšie ukážky dobového lumi-
nizmu prinieslo dielo Elemíra Halásza-Hradila a neskór
krajinářská tvorba Maxmiliána Schurmanna. Prvky
secesie nachádzame najvýraznejšie u už spomenutého
Kováriho a v období vojnových rokov u Martina Benku
a Roberta Schuberta. K priekopníkom expresionizmu
patřil Anton Jasusch. Tieto štýlové vlastnosti sa primera-
ne modifikovali podlá toho, aké funkčné určenie výtvar-
né dielo dostalo. Značná část produkcie slovenských vý-
tvarníkův bola takto podmienená uplatňováním národ-
ného a sociálno-kritického aspektu (Gustav Mallý, Jaro-
slav Augusta, Karol Miloslav Lehotský). V slabo rozvitom
sochárstve střetáváme obdobné problémy: tradičné so-
chařské koncepty 19. storočia sa překonávají! dotykmi
s impresionizmom a secesiou (J. Koniarck, A. Rigele).

44
loading ...