Až do tejto doby podmieňujú stavitelský přejav
na našom území ešte živé zásady románského
umenia, ktoré sa len sporadicky obohacujú nov-
šími prvkami poznávanými v cisterciánskych
dielňach — ako to bolo pri stavbách štiavnického
okruhu. Do tatárskeho vpádu nedochádza však
k výraznéjšiemu rozvitiu ranogotického prejavu
a románské reminiscencie sa uplatňujú i v dielach
představujúcich odrazový mostík nového sloho-
vého obdobia. Na obzore slovenskej gotickej
architektúry sa objavujú dva stavebné podniky,
ktorých uměleckými kvalitami sa naša architek-
túra dostává na stredoeurópsku úroveň. Na juž-
nom Slovensku to bol kostol premonstrátského
kláštora v Bíni (stavaný od 20. rokov) a prepošt-
ský chrám v Spišskej Kapitule na severe krajiny
(ukončený po roku 1273).2 Obidva vyrástli na
bazilikálnej dispozícii, pričom v Bíni sú vypuštěné
bočné Iode a na hlavnú loď so západnou emporou
sa napája dvoj věžová fasáda vtláčajúca exteriéru
bazilikálny výzor. Tento princip sme už viděli
predtým napr. v Krušovciach. V Spišskej Kapi-
tule dnes iba západná empora a dvojvežie umož-
ňuje sledovat výtvarná náročnost stavby, ktorá
spolu s Bíňou — aj keď odlišnými cestami —
k nám sprostredkúva příklady tvaroslovného
aparátu európskej ranej gotiky a tiež zrejme po
prvý raz úplné zaklenutie priestorov křížovou
rebrovou klenbou. Románsky tvaroslovný detail
prelínajúci sa do novších slohových princípov
stavia obidve budovy do úlohy důležitého medzi-
článku charakteristického pre vzájomné prestu-
povanie sa slohových vrstiev v druhej tretine
storočia, kedy sa len postupné kryštalizuje na
Slovensku gotická architektúra. Vtedy sa opiera
o příklad výtvarných procesov vyriešených v hlav-
ných centrách západnej Európy na tom stupni,
aký napr. pre južné územie ponúkali ako vzory
východiskové dielne cisterciánov a benediktinův
z rakúskeho Podunajská.
Konsolidačně úsilie za Belu IV. prispieva po
tatárskom plene k rozvojů oblastí prostredníctvom
vnútornej kolonizácie. Táto zapojila do hospo-
dářského i společenského procesu doteraz nedosta-
točne exploatované územia Liptova, Turca, Spiša,
ako aj časti juhovýchodné, najma Gemer s banskou
kolonizáciou po roku 1243. Spolu s rozvojom miest
vedie tento vývin k rozširovaniu vplyvu církvi
a jej inštitúcií, usilujúcej sa podchytit obyvatelstvo
severnejšie položených území. Tvoria sa nové centrá

cirkevnej správy, napr založením novej prepo-
zitúry v Turci pod znievskym hradom (roku 1251),3
reorganizáčióu spišského prepoštstva, súčasne aj
rozvojom novovznikájúcich kláštorov. Formuje sa
sústava farských kostolov rozšiřovaná súbežne
so zakladaním nových dědin. Stavitelstvo stálo
před úlohou dat novým farnostiam relativné
jednotný a 1’ahko realizovatelný typ kostola,
ktorý by bez náročnějších požiadaviek spíňal
podmienku rýchlej výstavby a zodpovedal počtu
obyvatelstva obce. Tak ako v Rakúsku, Čechách,
Sliezsku, Polsku, tvoří sa aj na Slovensku malý
dědinský farský kostol vychádzajúci zo spoločnej
výtvarnej základné cisterciánskeho programu a
neskór z miestnych modifikácií poklasického stupňa
gotiky. Jeho lokálně zafarbenie spósobujú regio-
nálně centrá, aké sa napr. pre Turiec vytvořili
v stavitelskej dielni kostola v Kláštore p. Znie-
vom roku 1252, alebo na Spiši v cisterciánskom
kláštore v Stiavniku (založenom roku 1223)
a neskór v Spišskej Kapitule. Pre toto funkcionálně
určenie stavieb je charakteristický pozdížny jedno-
lodbvý priestor s plochou trámovou povalou.
Otvára sa do štvorcového presbytéria, vymedze-
ného jedným polom krížovej klenby s rebrami
raných a klasických hmotných profilov opretých
o nábežné štítky, krychlové konzoly alebo vál-
cové prípory. Miestne odlíšenie tejto architektúry
bývá velmi zaujímavé. Napr. v Turci sa do svor-
níka dostává Stylizovaná šesťlistá ružica předzna-
menává júca prvok známy z neskoršej Tudovcj
architektúry ako doklad rustikalizácie a uvolně-
ných hraníc využívania slohových foriem. Obja-
vuje sa už v cisterciánsky oriente vane j stavbo
kostola v Kláštore p. Znievom. Jednoloďová stavba
oddělená redukovaným transeptem štvorcového
presbytéria a s emporou na západnej straně
ovplyvnila stavitelstvo v širokom okolí. Rozvitie
náročných kamenárskych detailov v rebrách,
konzolách a hlaviciach prípor, profilácia triumfál-
neho oblúka a sedílie vydávajú svědectvo o mi-
moriadnej úrovni miestnej huty, ktorej výsledky
určili štýlový základ okolitých kostolov (napr.
v Sučanoch, Martine a Necpaloch zo 70. rokov 13.
stor.).
Ako sa zovšeobecnil tento typ malého rano-
gotického kostola, ukazuje aj stavitelská činnost
dalších krajov. Od stavby k stavbě sa prispôsobuje
viacmenej iba postupujúcemu poznávaniu a apli-
kovaniu novších slohových stupňov bez hlbšieho

46