Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

2. Levoča, farský kostol sv. Jakuba, pohíad do západnej časti trojlodia, před polovicou 14. stor. (foto Fialová
— archív SÚPSOP, Bratislava)

preniknutia do ich koncepčnej podstaty. Také sú
kostoly v Šariši, Zemplíne, Liptove (Martinček
po roku 1260, Trstené roku 1268, ešte aj Ludrová
zo zač. 14. stor.), na Spiši (Žehrá, Smižany,
Danišovce, Spišská Bela a ďalšie — všetky z po-
slednej štvrtiny storočia) i v Gemeri (Ochtiná,
Kocelovce). Sú zaujímavé skór ako hmotný doku-
ment kolonizácie horských oblastí, dotvárajúci
charakteristickú tvář teritoria slovenského středo-
věku, ako tvořívej slohovej aktivity. Dosah tohto
stavebného typu přesahuje ešte dlho hranice
nového storočia.4
Ešte před koncom 13. stor. preberá pri reago-
vaní na slohový proces iniciativu středověké slo-
venské město. Vystupujú na povrch základné
úlohy vyplývájúce z konkretizovania jeho stavi-
telských cielov obsiahnutých predovšetkým v bu-
dovaní farského chrámu a kostola mendikantských
řeholí. V období vlády posledných Arpádovcov

však len niektoré z existujúcich miest — Levoča,
Liptovský Mikuláš, neskór Spišské Vlachy —
zamýšlajú už v 80. rokoch storočia realizovat
náročnejšie bazilikálně dispozície farských kosto-
lov.5 Zváčša sa záměr uskutočnil až neskór, ked
sa tieto stavby, slohové orientované ešte na vy-
znievanie cistierciánsko-burgundských zásad, za-
pojili do no vších celkov. Len Liptovský Mikuláš
v poslednej tretine storočia dostal trojloďovú
baziliku s polygonálnym presbytériom a s bohat-
ším tvaroslovím.
Postupujúci rozvoj miest už koncom storočia
sústreďuje na seba pozornost mendikantských
řeholí, ktoré sa architektonicky uplatňujú v tejto
době len v dvoch mestách — Košiciach a v Brati-
slavě. V súvislosti s celkovou sliezskou orientáciou
stavieb se věrného Slovenska6 sa dostává do Košic
vyspělý výtvarný přejav do (dnes už barokovo
upraveného) kostola košických dominikánov, kde

47